|
Janosik - pravdiva historia (Polsko + SR + CR)
,,Galeria, nie film."
Slovenska kinematografia sa vzmaha a zjavne zije, aj ked si niekedy musi pomahat vykopavanim mrtvol. Janosik je druhy "slovensky" velkofilm v poslednom case a nevyhne sa porovnavaniu s Bathoryckou.
Oproti nej je vsak ovela komornejsi. Necakajte obrovske (kvazi) megasceny a epicke suboje s tiahlym komparzom. Kamera Martina Strbu sa sustreduje na uzavrete sceny s malym poctom postav a vyuziva hlavne detaily. Nevaha sa pustit aj do obcasnych experimentov, ktore su ozivujuce (hoci za cenu vykradania hollywoodskych akcnakov) a snazi sa byt "na mieste". Uvodna scena so subojom vyuziva vhodne prostredie, synchronizaciu a filmarsku zrucnost a vyvolava akciu s velkym V. Skoda, ze ostatne uz nie su ani take napinave, ani take prepracovane.
Zasluzime si aj vhodny soundtrack (hoci paradoxne Pokoj v dusi je "folklornejsi") a standardne neurazlive herecke vykony. Zasluzime si aj nadhernu prirodu, Velku i Malu Fatru, drevenice, a Sulovske vrchy. Ale zasluzime si aj obcasny hrozny dabing, a najvacsiu pliagu slovenskych filmov, ktorou je -- nemusite hadat -- scenar.
Scenar akosi pozabudol na zakladnu vec, ktora drzi divaka v napati, a to je dejova linka a prepracovane postavy. Stostyridsat minut je vyplnenych trojminutovymi scenami, ktore vsak nie su takmer vobec prepojene. Hoci su samy o sebe vizualne prepracovane a ukazuju criepok zo "zivota" zbojnikov, dohromady su sta prehliadka obrazov v galerii. Malby mozu byt nakreslene najvacsimi majstrami... ibaze v nazve mame historiu a historia znamena pribeh. Janosik je akcny hrdina --chcem vidiet dej -- lenze ten prehliadkou obrazov neziskam. Vyse dve hodiny obdivovania vsak vedu k nude, pretoze v galerii mate moznost preskocit menej impresivny obraz, tuto vsak nie.
Kam zmizol? Tazko povedat, ale mozno vypozorovat, ze v ziadnej zo scen nevidiet konflikt, ktory by budil napatie. Prichodzi hajdusi prebehnu dedinou, Janosik im ujde do lesa, aby tesne pred zaverom trojminutoveho obrazu z neho vybehol a ulavene poznamenal, ze "usli sme im". My si mozeme odciarknut, ze "sme videli hajduchov nutnych pre zbojnicky filme." To iste sa tyka i hereckych celebrit - kazda sa zjavi na obraze v galerii, aby potom nenavratne zmizla. Tragediou je nevyuzitie potencialu, ktory existuje - to z coho mozno vytrieskat konflikt, je prejdene kratkou dramou (lebo 3 minuty nepustia) pripadne dialogom. Huncaga a Janosik, ktory mohol byt nadhernym priebeznym vnutrodruzinnym sporom, je nacaty a vyrieseny v piatich minutach. Janosik rozprava o tom, ako stratil pistol a potrebuje novu, ale do oci bijuci napad na scenu, v ktorej ju naozaj strati, nie je natoceny. Cechovova puska nie je - nepresahuje jeden obraz-scenu.
Jednym z mala prepojeni scen je samotna postava Janosika, lenze... ten opat nema ziadny konflikt, necini ziadne rozhodnutia, je sam sebe ikonou, ktora svojou len svojou pritomnostou dava na znamost, ze to nie je pribeh o inom zbojnikovi. Vezie sa na drevenej plti plavajucej obrazmi, je "ovcou, ktorej zivot spociva v zboji a naslednom zaveseni na hak". Kedze nema ziadne konflitky, nema ani co hrat a teda si vystaci so svojim ludovym kalpakom a valaskou pri boce. Paradoxne postava Uhorcika je ta, ktora nuti Janosika do akcie, ktora je predobrazom jeho rozhodnuti, ktora zanho robi rozhodnutia, ktora je dokonca charizmatickejsia, ale... toto nie je film o Uhorcikovi.
Cely Janosik teda speje k "nudnej historii" a nadhernej prehliadke obrazov s ,,na skle malovanymi" postavami. Ibaze ta prehliadka trva az prilis dlho.
_________________
Light hand of Empelol.
|
FAQ
Hľadať
Členovia
Registrovať
Prihlásenie
