|
Tomas Alfredson zobral onen povestny roman, nahadzal tam vsetkych tych skvelych hercov a urobil film, z ktoreho som zmateny. (Tazko to porovnavat s tou povodnou seriou, lebo ta bola urobena v inej dobe, inym stylom a v inom rozsahu.)
Sme v londynskej MI6, su sedemdesiate roky a tajneho agenta na misii v Budapesti omylom zastrelia. A vsetko nasvedcuje tomu, ze medzi top 5 veducimi MI6 je sovietsky dvojity agent. Lenze pozor, toto nie je Mission Impossible, ani James Bond, kde hrdina zoberie Waltera PPK a zacne pastami a rychlymi nohami nahanat zaporaka cez pol Europy, cestou zvadzajuc zeny bujnych tvarov.
Toto su Watchmeni. Po tridsiatich rokoch. Bez epickych vyskokov. Bez specialnych hrdinov. Zato viac "detektivnych". Rovnako charakterizujucich istu dobu. A menej metaforickych.
Toto je totiz film typu "v kine utrpenie, potom radost". Predovsetkym cele sa to nesie v tradicnom nordickom filme smrcnute sposobom "ked je to v Britanii, tak tam dame Britov, ako ich vidime z rozpravky, ergo nech citaju Timesy a popijaju nonstop caj" a samozrejme dej, ktory sa nesie v ultrapomalom tempe. Lenze sipim, ze tam sa narazilo na stenu knihy, ktora je v jadre (zrejme) detektivka a slimacie plazenie kombinovane so snahou natrepat do rozsahu vela veci budi casto dojem, ako keby scenaristi vysekali sceny, ktore sa im javili najdolezitejsie pre dej a naukladali ich utrzkovito vedla seba. Skomplikovali a zamlzili to este viacerymmi flashbackami (Watchmeni?) do minulosti postav, lenze to len vedie dalej k tomu, ze nakoniec tam nie je dost casu ani pre dej, a ani pre postavy. Na kazdeho z tych vedlajsich charakterov neostane casto vela, len mrk do kamery, svojska scena a slus a divak si pripada ako na zaciatku Game of Thrones.
Este najviac si to uziva Gary Oldman ako Smiley, a tu nutno povedat, ze je zarovno s Alecom Guinessom. Typicky Brit, ktory velmi velmi dlho len existuje na platne a funguje len ako posuvac deja (a jeho dialogy su obmedzene na "Aha aha" a "Doneste mi X".) nakoniec graduje a graduje, az je vo finale takmer dokonaly. A to bez akejkolvek fyzickej ci inej akcie. Vsetci tu sa naozaj len chodia volnym krokom z bodu A do bodu B a konverzuju .Zvysok hercov sa viac-menej preblyskava a nema cas nieco vyznamne opakovane zahrat (este tak Benedict Cumberbatch ako poskok), takze si uzijeme galeriovu prehliadku sucasnych hollywoodskych Britov (Mark Strong, Benedict Cumberbatch, John Hurt). Trochu sa minula ucinkom aj deviza severskych filmov: snaha natrieskat do diel osobne problemy, ktora je tuto ocividne pritomna, ale mnohokrat sa utopi, odmava alebo zavali inymi vecami (a pritom ten film to mnohokrat naznacuje viac nez dost).
To je dan za to, ked sa patdielna miniseria nakomprimuje do dvoch a stvrt hodin, lenze v konecnom dosledku sa ukaze, ze po skonceni radsej netreba kontemplovat nad tym, kto bol zradca v time, ako si uzivat jednotlive mikrodetaily.
Nastastie tych je tam dost, i ked niektore su WTF a niektore mile, niektore vydaju za vela (ked sa spieva sovietska hymna!) a prakticky pomocou nich sa postavi atmosfera, ktora drzi film pohromade a posunie ho od chaotickej nudy, kde divak bud zaspi alebo ma pocit, ze uz ani nevie, k comu sa vlastne malo dospiet.
V konecnom dosledku tazko hodnotit: skvela atmosfera, rozdotivne nakomprimovany scenar a nutnost si to pozriet este raz, ale ktovie, kto to ten druhykrat vydrzi.
_________________
Light hand of Empelol.
|
FAQ
Hľadať
Členovia
Registrovať
Prihlásenie
