HuSä

Tak Akvinskeho filozofia pretrvala az do 1879 ako som spomenul, a ani potom sa nejak vyrazne nezmenila (niektore tvrde pasaze nanajvys, ako o trestoch za herezu - ale v kontexte doby sa tomu neda celkom cudovat - a navyse napr. sv. Dominik hovoril proti zasahu Simona z Montfortu, ktory dost tvrdo zakrocil proti hereze albigenskych - kam vyslali najprv poslov, ktorych zavrazdili - nazory na tresty boli dost polarizovane v Cirkvi uz v stredoveku)

Kanonizacia bola v roku 1323. Cirkev nemenila uz nic z jeho Summy Theologicy, alebo Summy contra gentiles (kde su komentare k Aristotelovi)

To nebolo myslené ako urážka. Len som poukazoval na fakt o tom, že Aristotelov základ filozofie sa nezhodoval so správaním cirkvi v období stredoveku.
Filozofia a teológia sú nezlučiteľné, pretože poslaním filozofie je objavovať a poznávať, no teológ musí veriť. Môže poznávať prírodu a pdobne, ale má hranice, za ktoré nesmie ísť, keďže mu to viera nedovoľuje. Dokazovanie vs dogmatizmus.



Jeho kniha mala oprieť telógiu o racionálny základ aristotela. Františkáni mu vyčítali, že bol príliš ovplyvnený aristotelom, no inak bola cirkev spokojná. On to písal z vlastnej iniciatívy, lebo ho aristoteles zaujal už počas štúdií. No bol viac naklonený kresťanskému zmýšlaniu, pretože mal množstvo výhrad aj proti Averroesovi, arabovi, ktorý významne spresnil aristotelove spisy. Umrel 1274 a na podnet dominikánov ho kanonizovali roku 1323.

presne toto...

Mozu sa vsak vzajomne doplnat. Sv. Tomas Akvinsky? :-)

Ale no, teologia je veda. Teolog nemusi byt veriaci clovek. A ako som to tu uz spominal (alef0 prepaci), isty dogmatizmus treba, ak chces zodpovedat na vsetko, pretoze v kazdom axiomatickom systeme existuju otazky na, ktore nemas odpoved v tomto systeme. Pre krestana je odpovedou na tieto otazky Biblia napr. Takze filozofia a teologia vobec nie su nezlucitelne, vlastne filozofia bez zaujatia postoju k nabozenstvu, ateizmu, a podobne, sa daleko nedostane.

Ono je pravda, ze niektori prirodovednejsie zamerani ludia by argumentovali, ze teologia je prave taka ,,exaktna", ako filozofia.

Ci sa hadali nad podstatou Ducha Svateho, alebo nad nominalizmom/realizmom, je to jedno ;-)

Lev: teológia je vedný odbor. Či je samostatná veda by bolo zbytočné a bezprednemtené polemizovanie. Samozrejme že je akceptovaná svetom, keďže je to predmet najrozšírenejšieho náboženstva sveta. No mýliš sa, teológ musí byť veriaci. Ide o to, že teológia vykladá cirkevné učenie ako danú pravdu založenú na dogmách a zjavieniach.
Kde človek nemusí byť veriaci je religionistika (to som študoval ja), tak sa učí o rôznych náboženstvách pri objektívnom pohľade na problematiku.

Filozofia sa dostala pekne ďaleko aj bez náboženstva. V podstate do 17 - 18 storočia (nepamätám presne v ktorom) bola filozofia základnou vednou disciplínou, ktorá v sebe zahŕňala iné vedy. Tie sa až neskôr z nástupom technického pokroku diferencovali ako samostatné vedné disciplýny. Niektorí filozofi, ktorí pri svojich výkladoch zostali v slepej uličke používali vyjadrenia pripomínajúce boha (božský základ, prvotný hýbateľ, prakozmos, pralátka, duchovná podstata), no mnohí mali práce, v ktorých opísali hromadu vecí bez toho, aby vyjadrovali postoj k náboženstvu. Záleží od toho, čo rozoberáš.

To sa tahame o slovicka, ale teologia nie je limitovana iba na krestanstvo. Mam kamosa v Cechach na teologii, a ucia sa tam vsetky nabozenstva (aj alternativne ako vesmirni lide, as fun as it may be). A nemusia byt veriaci.

Mozem inak pocut, od religionistu, kde je Marx v krestanstve zakopany? Nevidim ako moze tak silne gnosticke ucenie, ktore bolo oponovane Cirkvou dlhodobo zakorenene v krestanstve.

Lev: preklep  :oops:  to malo byť "novodobého tomizmu" alebo jednoducho povedané novotomizmu. Ten sa opieral o tieto tri prvky.

Hm, a teda tym myslis, ze Katolicka cirkev ma konkretne nejake ucenie, ktore je podobne Marxovi? Ja teda viem, obcas ked vidim slovenskych predstavitelov s pastierskymi listami hovorit o socialnych veciach tak aj ano, ale teda inak teda Vatikan socializmus, ani liberalizmus (demokraciu ako tak este koncom 19. storocia, ale urcite nie liberalnu) nikdy nesetril kritikou.

dopĺňať...
to neznamená zlúčiť

Nie, si ma nepochopil. Tie body (marxizmus, filozofia vedy a akvinský) ovplyvnili novotomizmus. No to neznamená, že musí byť novotomizmus socialistický, alebo iný. Žiadny smer nehovorí len o tom, čo je jeho hlavným pilierom a o ničom inom.
Tak isto Platón mal svoje učenie o ideách, o optimálnom štáte atď no a novoplatonizmus bol ovplyvnený mysticizmom - a tiež to neznamená, že novoplatonici boli sektári nonstop inhalujúci vonné tyčinky. Novotomizmus je samostatný smer, ale musel mať základy, z ktorých vychádzal. Tak ako mal Akvinský náboženstvo a aristotela. Takže sa z toho neorientuj na hľadanie marxovho kapitálu, či súkromného majetku v rukách veriacich.

Inak s tou teológiou - jasné, nechcem sa hádať o slovíčka - religionistiku sme mali len pár semestrov, ale som to pochopil tak, že teólógia je kresťanská náuka. Veď aj slovník hovorí : Teológia - bohoslovie - náuka o bohu chápanú buď ako filozofická teológia (venovaná otázkam boha) alebo ako teológia vo vlastnom zmysle slova, ktorá hovorí o Bohu na základe Božieho zjavenia v dejinách spásy.
Druhá definícia: Teológia - bohoslovie, pokus pojmovo a systematicky sformulovať náboženské učenie, veroučná časť pojednávajúca o Bohu. Ako vedný odbor skúma náboženskú vieru. Na rozdiel od religionistiky pristupuje k látke z vlastnej náboženskej pozície.

s tou teologiou maš viac-menej pravdu...

ale neviem prečo, dostal som chuť na civilizaciu 4

A nejake konkretne veci z marxizmu v novotomizme?

A to som si myslel, že pri náboženstve a politike rýpu najmä Zrudi, Erkenbrand a Corwin  8)

Neviem. Tento semester som mal skúšku z novodobej filozofie a tam bol aj novoplatonizmus. Takže si to pamätám odtiaľ. Ja som to spomenul len úplne okrajovo.




Mňa práve chytá HOMAM 5