HuSä

pocit - zvláštny....každý ho má ale nemusí si ho pripustiť.
Smrti sa nebojím, som s ňou vyrovnaná , no o to viac ju vnímam. Myslím, že nielen zvieratá, ale aj ľudia cítia keď je blízko. Noc , keď mi umrela mama, som bola na chate a zažívala som nádherný pocit, kedy si človek uvedomí spojenie s prírodou a šťastie že je tu , na tom svete..Ťažko popísateľné. Nespala som celú noc a mala zvláštny pocit šťastia a pochopenia. Zaspola som až o štvrtej a ráno o šiestej mi telefonovali z nemocnice, že o štvrtej mi umrela mama. Mám pocit, že bola celú noc so mnou a pripravila ma na to aby som nebola smutná , že to tak muselo byť.
V deň pohrebu sa mi snívala- mladá krásna. Vravela ,že sa veľmi teší , je šťastná. Cítila som , že ma hladí po ruke a chcela som sa jej pýtať tisíc vecí.Aj mi odpovedala. Mala som pocit, že mi zobrala všetky bôle a starosti zo sebou.
Milovala som svoju mamku a necítila som z jej smrti hrôzu. Mám pocit , že mi dala poznanie..............
mimochodom ktorého dňa si narodený? Ľudia so sedmičkou sú veľmi vnímavý a dokážu veľa vecí vycítiť skôr ako sa stanú

No, mne sa to este nestalo, ani ked cumim na niaky dokument z vojny kde ukazuju mrtvoly ani ked idem cez niake morbidne miesto, nic...... Aspon doteraz........

Prikald bezcitneho cloveka  :ikonka55:

decka

pocit, co popisoval farar som nikdy nemala. len ked vidim mrtveho vtaka alebo potkana, je mi ho luto.
pocit, co popisoval Warrior poznam. volam ho pocit absolutnej slobody.
smrti sa nebojim, skor sa bojim ludi.
myslim, ze by som dokazala zabit cloveka.
na cintorine mam pocit pokoja.

na cintorine... podvečer v jeseni
kedy vietor chladny s chuťou jesene rozvieva žltkasté listy, stŕha zo stromov ich šat...
a okrem toho je ticho... na ospalom nebi načervenalé fliačky mrakov...
ticho
vietor
...

...
...

už sa tešim na jeseň sakriš!!!

Zalezi na tom, ako. Ak je clovek psychycky  na uplnom dne, tak urcite dokaze zabit. Ale zabit len tak, to musi byt bud naruseny clovek, alebo to musi robit pre peniaze.

nemyslím si, že by som kedy dokázala zabiť človeka....( a som si práve kýchla, tak e to pravda ) ...ani za peniaze, ani keby som bola na dne....nikdy nikdy....nedokázala by som tak ublížiť človeku....nie je to vo mne....

myslím, že by som tiež nedokázala nikoho zabiť.
Ale človek tiež nevie ,ako by sa zachoval, keby mu vedome zabili niekoho veľmi blízkeho.
Alebo týrali tvoje dieťa. Sú veci nad ktorými je lepšie nerozmýšľať a nikdy ich nezažiť.

Dokazala by si. Napriklad v sebaobrane.

v sebeobrane, instinktivne...

...Varg Vikernes

U mňa to isté, dokonca ani u blížnych, kamarátov atď. ma ich smrť nijak netrápi (a to som ich už zopár zažil).

A či by som dokázal zabiť? Áno. Veľa krát som sa pokúsil zabiť vlastnú sestru, hoci som schopný zavraždiť hocikoho kto mi v danom okamihu ide na nervy. A áno viem, že som psychopat.

Aeris: jak to ze nie si niekde zavrety?

Zrejme lebo som outsider a asociál, takže šanca, že niekoho zabijem je tak malá až je zanedbatelná.