HuSä

Mal som možnosť porozprávať sa s vedúcou osobnosťou občianskeho združenia Kremnica nad zlato a som zhrozený nad tým čo chce istá kanadská firma spraviť z jedného zo slovenských najkrajších miest. osobne niesom žiadny militantný ekologista ale čo je veľa, to je veľa. Znepokojili ma už správy, že úpravy tarénu po skončení ťažby budú na pleciach Kramničanov. Stále som však veril, že firma z Kanady, kteá patrí medzi japrírodnejšie krajiny, bude ťažiť citlivo. Keď som však videl ako sa táto firma stará o povrchové ťažby doma, nájdej mi zamrela.
Firma sa stále prezentuje, že ide len o obnovenie ťažby. už však nepovie, že namiesto hĺbkovej ťažby - kde je menej prtachu hluku a odpadu - ide o povrchovú ťažbu a navyše tridsať krát intenzívnejšiu ako v posledných sto rokoch. V tesnej blízkosti obce má vyrásť halda odpadu niekoľkonásobne vyššia ako tá v Hliníku nad Hronom.
Prečo to zlato neťažia slovenské firmy? Je to nevýhodné. Obsah zlata v rude je príliš nízky aby zaplatil obnovu zdevastovaného územia.
Navyše zmlôuva ako je koncipované je jednostranne výhodná pre kanadskú firmu a odporuje ústave podľa ktorej sú nerasté náleziská vlastníctvom štátu. Hodnota zlata v nálezisku (vklad štátu do podniukania) sa odhaduje na 18-20 miliárd korún a investície do ťažby na dva a pol miliardy. Je 500 milióv primeraný podiel?

čo je kremnica?

zhodou okolnosti spolocnosti, ktora planuje tazbu zlata v Kremnici a tazbu uranu v inej casti Slovenska, robi moja firma web resp. ja ho od zaciatku dizajnujem sam.

pokial viem ja, tak spolocnost sa zaviazala k nasledovnej rekultivacii krajiny po tazbe. nevidim dovod, preco by sa to zlato tazit nemalo. pokial slovenske firmy o tazbu nemaju zaujem, resp. taky projekt nevedia zabezpecit, preco by sa prilezitosti nemohla chytit zahranicna spolocnost? robi sa to predsa bezne.

ad tazba: prinesie to par pracovnych miest, vznikne niekolko dodavatelskych firiem. samotna tazobna spolocnost musi statu odvadzat dan, cize navrsi statny rozpocet. pri tazbe sa budu pouzivat moderne technologie. samozrejme isty dopad na ekologiu to mat bude, ale v ziadnom pripade taky, ako ho predpoveda par odporcov. tazobna spolocnost musi splnat iste normy, ktore minimalizuju negativne efekty.

Tak za prvé, spoločnosť sa k žiadnej rekultivácii nezaviazala. A slováci neťažia, lebo súčasná technológia prináša priveľké (a pridrahé) nároky na rekultiváciu - ktorú majú kanaďania na háku.

minuly tyzden v utorok som spracuvaval dokument, ktory tvrdil nieco ine

ad slovenske firmy: tazobny priemysel u nas uz dlhe roky stagnuje. nemame dostatok financii na financovanie takeho projektu. tot vse

Cyric> mhm ale je to ta ista firma ktora v Rmunsku sposobila ekologicku katastrofu vypustanim svojich odpadov do rieky.

stava sa. ja ich neobhajujem, len tvrdim, ze pokial si vybavia vsetky povolenia, maju legitimne pravo u nas tazit a ze Slovensko z toho bude benefitovat.

 :ikonka42:  :ikonka42:

shit happens

Zdvihneme zamestnanost upratovacimi pracami alebo cim konkretne?

šak ekologicke katastrofy treba nejako odpratať, ne?

ale v zasade mi to ňevadí, lebo niečo ako baníctvo by SR prospelo a basta

Warrior> iste ale aj banictvo sa da robit tak, ze nezdevastujes uplne cele okolie a spravis ho neobyvatelnym

tak to ano... to už je ovšem na tej firme

a na tom ,aky dobry harvester zoženu

ano aj

Cudoval by si sa, no na Slovensku mame pomerne vysoky pocet kvalifikovanych banskych pracovnikov a expertov na geologiu, mineralurgiu a dalsie obory s nimi spojene. Mame velku bannicku fakultu v Kosiciach. Tazobna spolocnost uz vedie rokovania aj s tou fakultou a verim tomu, ze akonahle bude povolenie na svete, zacne sa nabor. Prirodzene istu cast pracovnikov budu tvorit kanadania, no dojde aj na nasich.

S ohladom na uroven FBERG, tieto dve veci spolu nemozu suvisiet  :lol:

nemal som na mysli len studentov