HuSä

Ide o to ze prave to nikdy nevies

Rad sa prechadzam vecer po lese okolo zahrady. Sem tam do neho zavitam aj neskorsie. Je to vinikajuci liek na depresie a ked cloveka nicia vnutorne problemy a pocity a ked strati inspiraciu v tvorbe (umeleckej). A este si tam mozes vychutnat samotu bez zakernych ludi a v pokoji si popremyslat. Ale aj tam sa bojim volacoho, hoci v lese sa citim ovela bezpecnejsie ako v meste. Bojim sa, ze stupim na vretenicu.

Nebojím sa tmy v lese ani v prírode. Mám rada šum lesa, vetra a vody. Ale veľmi dobre poznám ten pocit o ktorom rozprávaš. Je to niečo neurčité, čo ťa môže aj dusiť. Duchovia to nie sú, ale človek má strach keď cíti alebo vníma niečo iné ako si dokáže vysvetliť. Ja som sa toho strachu zbavila .

Scellaby sa vratila Najprv selar, potom numen...

Inak vidiet duchov je celkom dobra paranoia, popripade dusevna porucha. To by mnohe mohlo vysvetlovat

Kto z nás už nevidel niečo...ehm, odporujúce zdravému rozumu alebo inak nevysvetliteľné?? či už to nazveš videním ducha alebo pokročilým štádiom alkoholického opojenia, je na tebe
Prípadní odporcovia môjho chorého blbého bezpredmetného skazeného detinského (etc.) názoru, prosím, popraviť šetrne a zakopať vedľa diaľnice

Ja. Vlastne jednu vec hej, ked sme sa totalne namlateni vozili na silvestra kamosovi po dvore a do nicoho sme nenaburali.

Paranormálne javy tohto druhu som mala presne na mysli no vidíš aj keď myslím, že to záleží aj od všímavosti (a fantázie) jedinca,. niektorí si nevšimnú, keď pred nimi sedemnásť rokov mŕtvy strýko zatancuje valčík a iní si dokonca zapamätajú, kde urobil chybné kroky....

videla som. ale bola to realita

Máš niečo proti????
Niekedy musíš niečo zažiť na vlastnej koži, aby si pochopil.

nie nic nemam proti, ja sa tomu tesim ze si sa vratila

inak ak to nie je tajne.. co take si zazila?

Jaj, toľkože radosti. A k tomu čo človek zažil, je ťažko to popísať niekomu kto v to neverí. To ako slepcovi opisovať farby. Tiež to budie znieť bláznivo. Ale zažila som (za triezva) stretnutie aj s dobrom aj sa zlom. Skúsiš- pochopíš. Hlavne to vätšinou človek ani nechce a príde to samo.

S dobrom aj zlom? Dobry policajt a zly lupic?

V tme je presne to, čo do nej tvoja fantázia vloží. Keď ťa napadne, že by ťa porazilo, keby si v tme za sebou začul šramot, čoskoro ho aj začuješ. A keď si povieš, že v tme je iba tvoj strach a nič, čo by ťa mohlo ohroziť, tak ťa nič neohrozí (samozrejme za predpokladu, ze nie si v lese a nestúpiš na diviaka... ).
Ja sa rada prechádzam v noci v lese, napríklad na laropch, v kostýme ako nejaká postava... Najma, keď mesiac svieti jasne a hádže tiene. Keď je nov a nevidím ani na krok pred seba, tak dám prednosť baterke..

Ahojte. Nebudem tu rozoberať duševné a iné problémy z tmy, ale napíšem niečo o sebe.
V úlnej tme sa najlepšie robí jedna činnosť = spánok. (za svetla sa ťažšie spí)
Tmu berem ako nedostatok svetla. Keď som v zatemnenej izbe, moje oči sa prispôsobia a vydím (aspoň obrysy). Takže aj tam je svetlo.
Keď som poriadne tmavej izbe, tak si nevidím ani na nos Tam už je tak málo svetla, že nezbadám ani tie obrysy.

Ja sa tmy nebojím,
ale využívam ju.

a teraz trochu fantazírovania, keďže máme radi fantasy:

"V noci ožívajú moje schopnosti. Zostrí sa mi zrak a sluch a v ústach cítim pachuť krvi. Skryjem sa do tieňa. Pozerám sa okolo seba a striehnem. Keď naozaj nikto nie je na blízku, zmením sa na netopiera a vzlietnem. Teraz sa orientujem echolokáciou. Pristanem na konári a obzrem sa. A idem na lov..."

Musim oponovat, spanok je druha najlepsia vec do uplnej tmy