SLNKO
Najčastejšie bolo chápané ako okrídlená svetelná bytosť (v mužskej i ženskej podobe) so zlatými vlasmi alebo ohnivými šípmi lúčov. Sídli na východe, kde sa ráno kúpe v mori. Na svojej dennej púti bojuje s démonmi mrakov, pri zatmení ho ohrozuje drak alebo vlkodlaci. Slnko ako bytosť je oslovované v množstve ľudových povestí, z ktorých sú mnohé doslova obradné. Od kruhu Slnka a Zeme je odvodený deň, rok, so slnečným kolom súvisia poľnohospodárske práce, ale aj ľudské duševno a duchovno, kolobeh spánku a bdenia, ... Slnečný symbol "svastika" bol spravidla štvorramenný (niekedy aj osemramenný), pretože Sloveni poznali štyri svetové strany označované podľa polohy Slnka - ranná strana, poludňajšia strana, večerná strana a polnočná strana. Podľa otáčavého pohybu Slnka bol aj znak otáčavý (ramená boli zahnuté v pravotočivom smere). V ľudových zvykoch bolo symbolom slnka horiace koleso spúšťané na Vajano . Slnečné sviatky boli zväčša najbúrlivejšími sviatkami v roku. Zimný slnovrat bol čas, keď Sloveni oslavovali návrat Slnka (vedeli pomerne presne vypočítať, kedy je Slnko najďalej). Vtedy chodili po domoch, nosili slnečný symbol (otáčajúci sa prakríž) alebo figúrku nového, mladého slnečného boha. So slnečným kruhom súvisia aj sviatky rovnodennosti ( sviatok v období mesačného splnu po jarnej rovnodennosti) tzv. Svätenie jari a sviatok letného slnovratu tzv. Vajano. Slnko ako bytosť bola v starej dobe prirovnávaná k žiarivému vajcu, ktoré putuje po oblohe, pričom vajce je telo a vo vnútri je žiarivý duch .
- slnko je pre nás najväčším zdrojom energie,ktorý dal život našim rodinám preto si ho treba vážiť a ctiť
- Sláva naše slnečné božstvá ...