Boli sme so školou na exkurzii na procese, kde išlo o psychické týranie. Muž manželku a deti "iba" psychicky týral, nebil ich, ale vyhrážal sa im a sľuboval im, že ich vyhodí do vzduchu plynom a podobne. Rozbil okno v návale zlosti. Bolo na ňom zjavne vidieť, že ani nevie, o čo sa tu jedná, však on má predsa právo nadávať a vyhrážať sa vlastnej žene a deťom. On je predsa pánom a hlavou rodiny. Pche...
Maličkosť? Že sa v podsate nič nestalo? Dostal dva roky. A podľa mňa úplne oprávnene.
O domácom násilí si myslím, že je to ukážka narušeného charakteru, ktorému je daný priestor (pasivitou obete a okolia), aby robila, čo chce.
A už vôbec nedokážem pochopiť ženu, ktorá miluje muža napriek tomu, že ten ju bije a ešte ho obhajuje. Kks, to je jasny pripad pre psychologa.
A poznám ešte aj ďalší prípad z praxe. Žena si vzala muža preto, že bola tehotná (už toto považujem za nešťastné), už čoskoro po svadbe zistila, ze je to pako, chlastá viac a viac a nie je s ním ani trochu reč. Napriek tomu mali ešte aj ďalšie dieťa... Hm, podivné, ale čo už. Po narodení druhého dieťaťa ich začal ohrozovať čoraz viac, ženu iba vycuciaval z peňazí a sám bol nezamestnaný, chlastal viac a nakoniec sa to s ním nedalo vydržať uť vôbec. Žena sa odsťahovala s deťmi k matke, prebehol rozvod ako taky, manžel dostal zákaz sa k nim približovať. Ale doslova až po rokoch (odhadujem tak 8 a viac) sudnych tahanic sa dostali k tomu, ze exekutor ho dostal z ich spolocneho domu, predal ho a peniaze odovzdal matke, lebo muž mal aj nedoplatky na vyzivnom medzitym. O tom, ako to obcas funguje s nasim sudnictvom. Pritom chlap bol uznany za slabomyselneho a vina na rozpade manzelstva bola od zaciatku prisudena jemu, ale majetkove zalezitosti sa tahali strasne dlho.