HuSä

Bola svieža letná noc. Anda nemohla nájsť spánok. Bola ponorená hlboko v mysli, pohľadom neprítomná. Bola tma no veľký mesiac v splne sfarbBola svieža letná noc. Anda nemohla nájsť spánok. Bola ponorená hlboko v mysli, pohľadom neprítomná. Bola tma no veľký mesiac v splne sfarbil jej príbytok na mystický strieborný odtieň. Nedalo jej nepozrieť sa na tú nádheru. Spln jej dodával energiu a magickú silu. Volal ju na lúku, a ona poslúchla svojho brata.

Svieže a príjemné nočné teplo jemne hladilo Andino telo. Bola nádherná. Zvlnené zlatisté vlasy sa jej hrali s vánkom. Cez priesvitné, biele šaty jej bolo vidieť dokonalé prsia. Pozlátený antický strih žiaril ako tisíce hviezd. Lesk jej hlbokých tmavozelených očí ukrýval dokonalú inteligenciu. Ladne, pomaly kráčala bosými nohami po vlhkej machovej prikrývke, ktorá kryla veľké a prastaré kamene. Každým nádychom cítila chladnú, no nádhernú vôňu stromov a papradí. Jej ladnými krokmi bol svieži žblnkot potoka silnejší. V diaľke šumel vodopád. Začula nočný spev dravca. Neprekvapilo ju to, vedela o ňom už dlho, cítila ho. Cítila ho ako svoje srdce. Cítila celú nádheru lesu. Bola s ním spojená. Držala tajomstvá stromov. Vedela všetko, čo stromy jej lesa videli. Sama bola strom. Prastará, no nádherná elfská druidka. Jej sestra, volavka sa elegantne zniesla na machovú postel lesa. Čaptavou elegantnosťou biely vták preniesol k potôčiku a začal svoj zobák ovlažovať studenou vodou z krištáľovo čistého potoku. Kráľovná Verdurských elfov, Anda nasledovala svojho nového spoločníka. Jej chodidlá pocítili studené osvieženie horského prameňa. Zahĺbila sa do myšlienok, ktoré sa jej trblietali pred očami ako hviezdy.


Do súčasnosti ju navrátil zvláštny zvuk pálenej hliny. Volavka zvedavo, no jemne ďobla zobákom do džbánu. Bol jedinečný a magický. Jeho zlatý a matný lesk bol záhadou. Boli na ňom vyryté jemné ornamenty elfského písma. Anda ho naplnila vodou z potoka a pomaly ju vliala cez úzke hrdlo do kamennej žlabiny v lesnom oltári zasvetenom prírodným božstvám. Bolo to magické a zvedavá volavka opatrne pričaptala bližšie k dejstvu. Videla žiaru vychádzajúcu zo žlabiny. Matka elfov sa naklonila a nazrela do múdrosti vody.


V ľudských krajinách vládli nepokoje. Ľudia cítili nenávisť. Zabíjali kvôli nezmyslom. Okrádali jeden druhého, ba aj svojich blížnych. Mnohí sa neuspokojili s tým čo mali a chceli viac a viac. Začali okupovať brány Verdurského lesa. Bezhlavo sekali nádherné a vysoké stromy. Anda začala plakať pri tomto pohľade. Krvavé slzy dopadali do vody a rozplývali sa. Kvapky vody stekali po listoch stromov. Začalo pršať.


Plánujem pokračovanie... Ocením konštruktívnu kritiku.

Vopred Vám ďakujem.

vela nadhery, zlata, krasy, ladnosti... brekeke
dalej v niektorych vetach je podivna gramatika, napriklad tu


a uprimne, po prvych dvoch riadkoch som sa fakt musela nutit citat to. a nakonci som sa len utvrdila v tom, ze sa mi to nepaci.

Gramatika to zabija. (,,Krvavé slzi dopadali do vody a rozplívali sa.") -- a stacilo by pouzit kontrolu gramatiky vo Worde.

Samotny tvo styl nie je tragedia, ale takto ma to nenadchlo, lebo smrdi mi to tonami fantasy klise. Na atmosfericke veci je to prilis sladke a lepkave -- povedal by som, ze autor si projektuje sny Same zvlnene vlasy, priesvitne, ziariace, leskle, bose, vlhke, machove, prastare, trblietave, a to mne nestaci, priam ma to nudi.

Vďaka Vám. Moja prvá poviedka, takže nebola až tak zdusená ako som očakával. Uznávam, v gramatike nie som doma.

zaprve, mas tu iba dve kritiky, este moze byt zdusena
a za druhe, ak si slovak, tak je slovencina tvoj materinsky jazyk, cize by si v nej mal byt doma

Áno, áno, nie som Slovák. Len tu žijem ak dovolíš.

A prepáč, ale prijal by som kritiku na moju tvorbu nie na moju osobu. Vďaka

Ja by som povedal, ze ocividne zacinas pisat, siahas po tom, co ti je zname (fantasy) a chyba ti originalna myslienka. Ak opomenieme gramatiku, text nie je podla mna na takej zlej urovni stylisticky, bohuzial je nesmierne pateticky a okrem opisu vlastne neponuka nic zaujimave.

Na tvojom mieste neprestavam pisat, no urcite by som sa:
a) zdokonalil v gramatike (ak nie si slovak, mozno by stalo za to skusit pisat aj v rodnej reci - toto myslim bez akejkolvek ironie)
b) pokusil by som sa najst originalnejsiu temu na spracovanie
c) este pred tym, nez nacnem pisat, by som si spravil jasno v tom, aku pointu chce mat moj pribeh

Hovoríš čistú pravdu všímam si tvoju skúsenosť. Moja chyba že som dal poviedku na ktorej som si trénoval písanie na toto fórko. Ale zaslepilo ma to, tak som to nejak nezvážil. A keďže žijem na Slovensku budem pokračovať v slovenčine. Samozrejme budem asi musieť začať používať ten word na gramatiku. Ale ináč ďakujem.

len tak baj da vej- dokončujem ďalšiu poviedku tak som zvedavý čo poviete na ňu.

Zabudla si na dokonalosť

Annun dobre poznamenal, ze ked chces budovat dejovu poviedku, tak naozaj treba vybudovat dej s gradaciou a pointou, ale tu o to neslo.

Skús novšiu poviedku (Deň Barda) som zvedavý čo poviete.. a fakt sorry za pravopis..