Tak sa konečne otváraš Brána na konci tmavej lode chrámu Nevpustila si dnu slnka lúče A biely závoj cez tvoju tvár Je každým krokom hlbším tieňom
Kráčaš ku mne Mŕtva nevesta skrz čierne duše Každá strhne kus tvojich šiat A biely závoj cez tvoju tvár Nechávajú mojim rukám
Pomaly si spomínam Ach láska Moja prekrásna láska
Aká nádherná si bývala Keď si mi bola neverná
Prečo stojíš zrazu tak blízko Spráchnivená nekonečnom čo nás delí S telom smrti splesniveným A biely závoj cez tvoju tvár Strhnem s jediným sťahom srdca
Tvárou v tvár belostnej lebke Zahľadený do dvoch prázdnych dier Umieram túžbou živých tiel Hoc biely závoj cez tvoju tvár Viac neskrýva kým vlastne si
Pomaly si spomínam Ach láska Moja jediná láska
Splň moju poslednú prosbu A pritlač si ma do lona Trhaj ma kostra levice Zaser mojou krvou štyri steny
Naposledy sa dotýkam perou Kostí tvojej sánky holých Jazykom prechádzam hnilobami ďasien Kosťou kde si kedysi mala líce
Pamätám sa Ach láska Moja prehnitá láska
Že vyzeráš ako smrteľný hriech Že chutíš ako smrteľný hriech
S roztrasenými rukami Zrýchleným dychom hladím kľúčne kosti Kam zmizla podstata mojich ľúbostí V tebe mŕtva nevesta
Ach láska Moja dávno mŕtva láska
Zvodne sa na mňa usmievaš zdochlina A máš medzi zubami kusy môjho mäsa
|