|
remake:
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------
Príbeh o ČiernomAssasninovi
1.kapitola : Oheň a blesky
Sea patrila k najväčším ríšiam všetkých čias. Rozprestierala sa na obrovskom kontinente, nesúcom rovnaký názov. Hoci po celom svete boli roztrúsené rôznorodé čarovné bytosti a iné úžasné veci, len tu ste mohli naraziť na skutočne hocičo, od obyčajných zvierat akými boli trebárs psy alebo mačky, až po bájne vznešené a mocné draky. Okrem Sei tu bolo aj mnoho iných zaujímavých ríši. Jednou z nich bol aj Asserioth. Bola to ríša starobylého pôvodu. Pýšila sa hlavne krásou svojich stavieb a sôch. Neďaleko hlavného mesta tejto ríše, Assaroghotu, bola malá dedinka. Nebola veľmi výnimočná. Snaď len tým, že odtiaľ pochádzalo veľa dobrých remeselníkov, hlavne sochárov. Dôkazom toho bola aj socha pred akýmsi chrámom v centre dediny. Bola to zvláštna socha, najviac sa ponášajúca na býka. Stál na dvoch kopitách. Tie boli vytesané z červeno zlatých rubínov a neznámeho čierneho kameňa. Vyzerali akoby srsť na nich horela. Aj tvar rubínov bol ostrý, pripomínal oheň. Na nohách bola postavená, v miestach kde boli čierne rubíny najhustejšie mohutná ľudská hruď, s zvláštnymi rukami. Tie totiž tiež vyzerali akoby horeli. Pazúry na rukách boli veľké, ostré, celé čierne. Z laktí mu vychádzali dlhé, ostré čepele, taktiež v tvare plameňa. Socha mala tvár podobajúcu sa na býčiu. Mala ostré tesáky. Uši nebolo vidno, v miestach kde by mali byť vytrčali dlhé čierne rohy, zatočené do špirály podobne ako ich máva baran. Bola to socha Ifrita. Spolu s jeho chrámom ju postavili v dávnych dobách ľudia na jeho počesť. O Ifritovi bolo mnoho legiend. Vravelo sa že to je býči démon, ktorý horí večným plameňom pekiel, a bol zoslaný aby trápil ľudí ktorý pohŕdali kráľom. Nevedno však koľko pravdy je v týchto slovách. Pri tejto soche práve stál mladý, asi 15 ročný vysoký chlapec. Cez seba mal prehodený starý sivo hnedý plášť a vedľa neho ležalo vrece. Jeho svetlo zelené oči sa upierali na chrám stojací za sochou. Neďaleko sochy zastal voz. Riadil ho starý muž, šedivejúci muž. „Vstávaj Arga. Nemôžem tu čakať večne“ zvolal na chlapca. Ten pomaly sklopil zrak z chrámu. „Dobre, dobre“ zdvihol zo zeme vak a naskočil do vozu. Sedelo v ňom ešte jedno dievča, približne v jeho veku. Malo rovné plavé vlasy, dlhé tak po plecia. Tie jej sčasti zakrývali striebornú čelenku. Argovi sa zdala povedomá. Voz sa pohol. Argu vytrhlo z myšlienok o dievčati a rukami sa oprel o dosku ktorá slúžila starcovi ako operadlo. „Bré ráno Spenc“ poprial starcovi. „Bré ráno aj tebe.“ Odpovedal starec a pohnal kone trochu vpred. „Zas nesieš sošky do Assorghotu?“
„Áno“ odvetil chlapec a ukázal starcovi vrece. „Dobrá rodina, tý Rínovci. Vyznajú sa vo svojej práci, a zdá sa že sa ti u nich aj začína páčiť.“ „Je s nimi celkom fajn, aj keď...“ chlapec zrazu zmĺkol. Starec si všimol jeho výraz a spýtal sa ho : „Stále hľadáš svoju rodinu?“ ...“áno“ odvetil chlapec „Ale ako vidíš, stále bez úspechu...začínam si myslieť že sú....“ kone zrazu hlasno zaerdžali. „Sme tu.“ Okolo nich sa vynárali kamenné domy a po chvíli zastali na veľkom nádvorí. „Tak deti, vystupovať.“ Dievča vystúpilo a zaplatilo Spencovi jednou medenou mincou. Keď sa otáčalo, stretol sa jej pohľad s Argovým. Chvíľu na seba hľadeli, no potom sa dievča otočilo a stratilo sa medzi domami. „Hmm...niekde som ju už videl“ zvolal Arga a vyskočil z vozu.Schmatol vrece a hodil Spencovi mincu. ,,Tak sa uvidíme večer.“ Povedal a vydal sa po ceste vpred. Arga odkráčal medzi domy, no opačným smerom než to dievča. Ako kráčal medzi domami, všimol si že v niektorých záhradách už kvitnú kvety. ,Konečne jar, povedal si. Po chvíli zastal. Pred ním sa skvel trochu väčší dom. Pred vchodom doň stáli dve sochy levov. Pred domom stál nejaký muž. Bol nízky, stredného veku a tvár mu kryli dlhé čierne vlasy. Rozprával sa s niekým. „Ahoj Arga. Tak si tu. Vezmi dnu vrece, ja hneď prídem.“ Povedal Argovi keď okolo neho prechádzal a pokračoval v rozhovore. „Jasné Nien“ Arga vstúpil do domu. Cez vchod ste sa vlastne dostali do obchodnej časti domu. Predávali sa tu rôzne sochy a drevené výrobky. Nad pultom zívali poličky prázdnotou. Položil vrece na pult a začal zapĺňať poličky rôznymi soškami. Tie znázorňovali rôzne mýtické zvieratá. Mali rôzne tvary a veľkosti, väčšina bola zo striebra, no našli sa aj zlaté, medené, alebo mramorové. Ukladanie sošiek mu nezabralo veľa času. Keď sa dostal k poslednej, bol to malý strieborný Ifrit, vošiel Nien. Pohľadom kĺzal po soškách. „Výborný ľudia, tí z slnečnej dediny.“ Obdivoval sošky Nien. „Moje slová.“ Pridal sa k nemu Arga, a sadol si na stoličku pri pulte. „Pôjdeš sa dnes pozrieť na voľbu summonerov?“ „To je dnes? Zarazene odpovedal Arga. „Áno dnes“ Nien sa zasmial a tiež si sadol. Celý deň sa rozprávali o nadchádzajúcej slávnosti. Rušilo ich len pár zákazníkov. Voľba summonerov je súboj dvoch ľudí, summonerov. Takto sa nazývali tí, ktorí dokázali privolať starodávnych duchov, Duronov, aby bojovali na ich strane. Vo voľbe summonerov išlo o to, že dvaja summoneri bojovali proti sebe. No a ten z nich, ktorý zvíťazil sa stal kvalifikovaným summonerom. (považoval sa za mocného bojovníka, a cteného návštevníka v každom kraji. Mal tiež prístup k zakázaním archívom v knižniciach a všetkým informáciám.)
„Môžeš ísť, pre dnešok to bolo už asi všetko“ Nien sa postavil a prehodil ceduľku na dverách vrát. „Aj tak sa všetci chystajú na ten nadchádzajúci súboj. „Tak zajtra, príjemný zvyšok dňa.“ Rozlúčil sa Arga a vyšiel z obchodu. Vyšiel z uličky a predieral sa medzi domami. Nestretol veľa ľudí, všetci už asi boli na kvalifikácii. Konečne sa dostal k miestu kde sa to malo konať. Bola to veľká stavba, nekrytá strechou a postavená v tvare oválu. Nazývali ju Veľká aréna. Arga vošiel cez kamenný vchod. Chvíľu kráčal rovno až vyšiel na otvorené priestranstvo. Okolo trávnatej plochy rozprestierajúcej sa pred ním bolo schodovito postavených mnoho sedadiel. Tie už z veľkej časti zabrali obyvatelia mesta. Mal čo robiť aby si našiel nejaké miesto na sedenie. Chvíľu na to sa rozľahlo hlasné zatrúbenie. Všetko stíchlo. „Vitajte.“ Mocným hlasom, ktorý sa rozľahol celou arénou, privítal divákov muž stojací na vyvýšenej tribúne, odetý v zeleno strieborných farbách. „Ja som Arsei. Vítam vás na kvalifikácii summonerov. Nebudem vás veľmi zdržiavať zbytočnými rečami. Len dúfam, že dostatočne povzbudíte našich kandidátov. Nech vyhrá ten lepší.“ Všade sa rozľahli ovácie publiku, za ktorých vystúpili na plochu pred nimi, z opačných koncov, dvaja muži. Jeden bol odetý v čiernom, a halil ho takisto čierny plášť. Druhý zas oblečený v žlto čiernom odeve, a z nohavíc mu visela dlhá reťaz. Obidvaja sa postavili na opačnú stranu arény, oproti sebe. Arga rýchlo sklopil hlavu a zakryl si uši. Niečo silno zasvišťalo neďaleko neho. Muž v čierno žltom vystrel ruky. Okolo pravej mal obtočenú reťaz. Visela až po zem, a akoby z nej tiekol oheň. Vyhodil reťaz do vzduchu. Tá vytvorila točiaci sa kruh, z ktorého padal oheň. Ozval sa obrovský rev, z kruhu niečo s buchotom dopadlo na zem. Bol to Ifrit, presne taký akého znázorňovala socha, iba o niečo väčší. Horel večným plameňom. Schytil reťaz, ktorá sa mu obtočila okolo pravej ruky a silno zareval. Arénou sa rozľahli ovácie nadšených divákov. Arga sa len s úžasom prizeral. Druhý summoner vystrel spod plášťa ruku, mal na nej nejaký železný prívesok. Ozval sa hrmot. Presne do prívesku udrel blesk. Potom ďalší a ďalší, s čoraz mohutnejšou silou. Muž však pevne stál, nič sa mu nestalo. Prívesok teraz žiaril. Muž ho hodil pred seba. Nastal tresk, ktorý vytvoril oblak prachu vznášajúci sa v mieste kde dopadol prívesok. Vybehol z neho čierno strieborný jednorožec. Bol veľký, na hlave mal roh tak trochu pripomínajúci blesk. Ixion, jednorožec stelesňujúci živly bleskov, v rýchlosti obehol celý obvod arény a zastavil sa pri svojom summonerovi. Ten ho pohladil po temene, na ktoré mu ledva dočiahol. Ixion a Ifrit stáli oproti sebe rovnako ako summoneri. Ixion pohodil hlavou. Z rohu mu vyletel blesk priamo na Ifrita, dopadol však tesne vedľa. Výbuch trochu naklonil Ifrita dozadu, no vyrovnal hruď, a z rúk vypustil na jednorožca dve ohnivé gule. Ten rýchlo uskočil. Dopadol na zem a rozbehol sa oproti Ifritovi. Nastal výbuch, obaja do seba narazili. Ifrit sa však spamätal rýchlejšie, chytil do rúk Ixionov roh a veľkou silou ho hodil do náprotivnej steny. Ozval sa rachot. Stena sa naňho zosypala. Ixion pomaly vstával spod tehál ktoré na ňom ležali. Aj jeho pán stál skrčený na zemi. Obaja sa však dokázali schopiť. Ixion hlasno zaerdžal a obrovskou rýchlosťou sa vydal oproti Ifritovi. Spod kopýt mu akoby sršali malé blesky. Jeho roh silne žiaril. Tesne pred Ifritom zastal a šľahol rohom. Vyletela z neho oslnivá žiara ktorá zasiahla súpera, ktorého hodilo o niekoľko metrov dozadu. Miesto krvi z neho sršali červené plamene. Znovu sa oproti nemu rozbehol. Tentoraz však býk stál pripravený, a skočil na Ixiona. Celou svojou váhou naň dopadol a vzápätí sa odrazil vyššie. Skrížil ruky a hlasno zareval. Pred tlamou sa mu vytvorila žeravá guľatá masa ohňa a kameňov. Vystrel ruky a tresol nimi do gule. Tá padla na Ixiona, ktorý nedokázal ohňu uskočiť. Po celej aréne sa rozľahol obrovský hluk. Plocha bola na chvíľu zahalená do zvíreného prachu. Ifrit s buchotom dopadol na zem. Vedľa neho sa rozprestieral malí kráter, dôsledok stretu Ixiona a guli. Po jednorožcovi nebolo ani stopy, no z kráteru pomaly vyletúvali striebristé chumáče hmly. Pripomínali trochu snehové vločky. Vznášali sa smerom k ruke summonera ktorý vyvolal Ixiona. Spájali sa na mieste kde mal predtým prívesok, no hneď na to sa rozplynuli a ostal po nich len ten prívesok. Chvíľu bolo ticho. „Tak a máme tu prvého víťaza.“ Arénou sa tentoraz rozľahol chrapľavý hlas. Na tribúne stál nejaký starec. Arga naň začudovane hľadel, a nebol sám. Celé publikum vyviedlo z miery že víťaza oznamuje on, a nie Arsei ako bolo už roky zvykom. Starec si všimol začudované pohľady a pokračoval. „Ako som už vravel, máme víťaza. Arsei však musel odísť, a tak som ho musel zastúpiť.“ Začudované pohľady však nemizli. Čo sa stalo že musel odísť? „Poprosil by som aby obaja summoneri vošli do zlatých vrát.“ Tí tak urobili, no ešte pred tým si podali ruky na znak priateľstva. Ifrit sa medzitým rozplynul a jeho summonerovi visela z nohavíc opäť dlhá reťaz. Začal trochu fúkať vietor a mierne sa ochladilo. Argovi začalo škvŕkať v bruchu. ,Na dnes stačilo, pozriem si to inokedy., pomyslel si, vstal a pomaly vyšiel z arény. Pri východe počul že publikum znova tlieska, museli prísť ďalší summoneri. Arga chvíľu čakal pri bráne, no Spenc sa neobjavoval. ,A že ja meškám, povedal si a vydal sa domov peši. Celá cesta mu pripadala strašne nudná, jediné čo sa menilo bola poloha slnka, ktoré mierne kleslo. Nestretol ani živej duše, čo ho nijak veľmi neznepokojilo, skoro celé mesto sa bavilo na kvalifikácii, a v hlave mal aj tak nedávno skončený zápas summonerov.
_________________
I am Dark Messenger from Heaven.My Hate will bring you painful Death,my Tears and Love will heal your Body and your Soul,my Sword.......................hahahahahahahaha
***Jedinou istotou v budúcnosti je neistota***
|
FAQ
Hľadať
Členovia
Registrovať
Prihlásenie
