(poviedka) Zberatelska stavka

Cyric · Kráľ

napisane vo vlaku a na reklamne letaky

Zberateľská stávka
-------------------------------

Niekedy je ťažké priznať si chybu. Zmieriť sa s vedomím, že nie sme dokonalí a uznať pravdu niekoho iného. V istom zmysle to znamená prehru. Prehru nad vlastným sebavedomím a čo horšie: prehru nad niekým iným. Leonard Bystrík takú chybu spravil. Priznať si ju však naozaj nemal v úmysle.

„Chansy,“ predstavil sa postarší pán s okuliarami a komickou plešinkou. Bol to horúci letný deň. Jeden z tých, keď máte chuť zamknúť sa do vlastnej chladničky a spávať na kockách ľadu. Leonard prežíval muky. Horúci pot mu stekal pod košeľu a neskutočne ho svrbeli všetky záhyby na tele. Unavene si premeral cudzinca a zalistoval v hrubom zozname.

„O ktorú položku máte záujem, pane?“ Spýtal sa pomaly a ťažko si vydýchol. Leonard Bystrík pracoval v malom meste v obchode so známkami, starožitnosťami, kuriozitami a zberateľskými potrebami. Nudná a depresívna práca. Zarobil sotva toľko, aby netrpel hladom. Obchod zdedil po svojom otcovi, ktorý ho vydražil za neuveriteľne nízku sumu v exekučnej aukcii. Známky, mince, staré bankovky a miniatúrne kovové kefky. Všetko bolo zapratané haraburdami a maličkosťami, ktoré bežní ľudia považujú za odpad a s radosťou ich pochovávajú na smetisku.
Zákazník, ktorého mal Leonard práve pred sebou, vyzeral ako dokonalá karikatúra zberateľa – fanatika. V očiach sa mu iskrilo pri pohľade na každú drobnosť a s nadšením si prezeral katalóg s cenníkom. Mohol mať kľudne aj šesťdesiat rokov. Leonard si netrúfal odhadnúť jeho vek.

„Zaujímam sa o jeden z vašich exemplárov lepidoptera, konkrétne argynnis adippe, máte ho vystavený vo výklade. Viete, je to posledný kúsok do mojej zbierky čeľade nymphalidae. Napriek relatívnej bežnosti tohto druhu som dlho žiadneho nevedel nikde nájsť. Som potešený, že sa moje pátranie skončilo,” Leonard počúval zákazníka a na svoje vlastné prekvapenie ho jeho slová pobavili. Argynnis adippe, čiže Perlovec fialkový, motýľ s typicky hnedým zafarbením krídel a tmavými škvrnami. Zaujímavý možno len tvarom krídel, u tejto čeľade nezvykle naklonených. Takého vo výklade nemal. Potešilo ho, že môže arogantného chlapíka odbiť.

„Ste si istý, že sa jedná o argynnis adippe? Vo výklade takého určite nemám,“ povedal tej komickej osobe s predstieraným nezáujmom.
„Ale absolútne. Je to ten exemplár, štvrtý v poslednom rade,“ odpovedal mu zákazník kľudne a s takou istotou v hlase, až to Leonarda nahnevalo. Veď on tomu neznalcovi ukáže! Zo zásuvky pri pokladni vybral kľúče a odomkol výkladnú skriňu. Nástenku s preparovanými motýľmi vybral von a položil ju na pult tak, aby na ňu dopadalo slnečné svetlo.

„Vidíte? Argynnis adippe to nie je. Motýľ, ktorého ste mali na mysli je Argynnis aglaja, teda Perlovec veľký. Ak by ste dôkladne študovali príučky vedeli by ste, že Argynnis adippe nemá vzorkovanie na krídlach také neusporiadané, ale naopak krásne symetrické!“ Leonard sa cítil ako víťaz. Úplne zabudol na horúčavu a zvedavo zazeral na zákazníka.
„Nuž, sklamem vás, pane,“ usmial sa zákazník a pokračoval: „Poplietli ste si to vy. Je to presne naopak! Toto je určite Perlovec fialkový, som si tým taký istý, že som ochotný sa s vami vsadiť aj o sto dolárov!“ Vyhlásil zákazník pobavene.

Sto dolárov. Pre Leonarda to bola veľká suma. Mohol by obchod zatvoriť na niekoľko dní a konečne si oddýchnuť v príjemnom chládku svojho domu. Bol si istý tým, že mal pravdu. Toto bola jediná zbierka motýľov v jeho obchode. Vedel o nich úplne všetko. Výhra bola v podstate už jeho. Súhlasil.

„V poriadku, pán... ehm... Chansy to bolo? Áno? Verím, že ste správny muž a ak prehráte, zachováte sa čestne,“ povedal Leonard pomaly.
„Inak to ani nemôže byť,“ zvolal zákazník a podal Leonardovi ruku. Stávka bola spečatená.

„Ako navrhujete, že túto situáciu vyriešime?“ Spýtal sa zákazník Leonarda, pričom nespúšťal zrak zo zbierky motýľov. Leonard sa zamyslel.
„Vlastním Veľkú Moodesovú encyklopédiu hmyzu! Ako... znalec... ju určite musíte poznať. Je obsiahla a mimoriadne presná. Súhlasíte s tým, že o našej stávke rozhodne kniha?“ Chansy súhlasil. Dokonca vyhlásil, že aj on takú doma vlastnil a okrem nej aj tucet ďalších kníh a príučiek o živote hmyzu. Leonardovi to bolo jedno. Zaujímalo ho len to, aby už mal v ruke tých sto dolárov.

„Encyklopédiu mám v sklade, hneď som tu!“ Leonard zmizol za dverami a nechal zákazníka samého. Nevyzeral ako zlodej, nebál sa, že by zatiaľ niečo ukradol. Zo starej krabice vybral hrubú knihu a sfúkol z nej prach. Položil ju na stôl a nalistoval si príslušný exemplár argynnis adippe. Na niekoľko sekúnd ostal paralyzovane stáť. Bol tam obrázok perlovca fialkového a vyzeral presne tak, ako preparovaný motýľ na jeho nástenke. Vidina ľahko zarobených peňazí sa okamžite rozplynula. Spravil chybu. Veľkú chybu.
Sto dolárov. Toľko nemal ani v pokladni. Mohol by Chansyho poprosiť o odpustenie, no vyzeralo by to nečestne a hlúpo. Navyše... očividne sa v ňom mýlil. Čo ak to je skutočný odborník? Čo ak všade vyhlási, že jeho obchod nemá úroveň? Odoženie aj to málo zákazníkov, ktorí sa občas objavujú. Skrachuje!
Čas začal tlačiť, nemohol si dovoliť váhať. Rozhodol sa spraviť niečo, čo ho doteraz nikdy nenapadlo. Zo stola vzal hnedú farbičku a veľmi opatrne dokreslil do obrázku niekoľko škvŕn a bodiek. Rýchlo svoje dielo skontroloval. Pokiaľ Chansyho nenapadne obrázok zgumovať, mohlo by to fungovať. Vydýchol si. Snáď sa zachránil pred blamážou. Na výčitky svedomia nemal čas.

Zákazník stal stále pri pulte a prezeral si motýle. Leonard položil encyklopédiu vedľa zbierky a ukázal mu príslušnú stranu. Chansy si obrázok prezeral veľmi dlho. Napriek horúčave pocítil Leonard na chrbte mrazivý pot. Čo ak to prehnal? Ak si to ten človek všimne, spraví z neho podvodníka! Naprázdno prehltol a čakal. O niekoľko dlhých sekúnd sa Chansy pozrel na Leonarda a pokrútil hlavou.

„Nuž, priznávam, zrejme som sa mýlil... Zvláštne, mám veľmi dobrú pamäť a túto knihu som študoval mnoho krát. Zdá sa ale, že to nestačilo. Uznávam, pane, mali ste pravdu. Sklaniam pred vami svoj klobúk,“ povedal zákazník zamyslene a s drobným náznakom pokory. Leonard sa usmial. Dúfal, že si ten človek nevšimol, ako sa mu trasú kolená.

Chansy vybral peňaženku a položil na stôl niekoľko bankoviek. „Dúfal som, že konečne doplním zbierku. Neľutujem túto prehru. Teraz už aspoň viem, že musím veľa vecí dohnať,“ vravel potichu a odložil si peňaženku. Rozlúčil sa s Leonardom a vyšiel von z obchodu.

Vôňa peňazí okamžite zaúčinkovala a akonáhle sa zákazník stratil, Leonard ukryl bankovky do vrecka. Vyhral. Preľstil toho cudzinca. Pohodlne sa usadil na stoličku a vychutnával si ten pocit. Niečo mu ale začalo vŕtať hlavou. Vybral peniaze z vrecka a prezrel si ich. Neboli falošné. Nevedel prečo, no začal sa cítiť hlúpo. Chansy. Na tom cudzincovi bolo niečo zvláštne. Nevedel si však vybaviť, čo. Zahnal tie myšlienky, zamkol obchod a radšej si išiel oddýchnuť domov. Bol to horúci deň.

Pred Leonardovým obchodom parkovalo auto. Jeho šofér, pán s komickou plešinkou sledoval, ako predavač zamkol dvere. Napriek tomu, že práve prehral stávku, usmieval sa. Našiel, čo hľadal. Pán Chansy zbieral mnoho vecí. Známky, porcelánové šálky, klobúky, motýle... Najviac však bol pyšný na svoju zbierku mŕtvych zberateľov, ktorých telá mal vystavené vo svojej pivnici. Dnes našiel svoj štrnásty exponát.