HuSä

Najzelenšie fóra slovenského Internetu.

Všetky časy sú v UTC + 1 hodina [ letný čas ]




Vytvoriť novú tému Odpovedať na tému  [ Počet príspevkov: 13 ] 
Autor Správa

I am your father!
Obrázok používateľa

Založený: 16.07.2004
Príspevky: 6471
Body: 222
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
Autor: Sinoran (sinoran@centrum.sk)

„Pozor, auto!“
„Kde?“
„Myslíš, že žije?“
„Prežije človek bez hlavy?“
„Asi nie.“
„Potom bude fakt frajer, ak ešte náhodou žije.“
* * *
Váš trest bol ukončený. Vitajte na slobode!
* * *
„Nhhhhh, kde som?“ zobudil sa. Ležal na posteli v bielej miestnosti a nad ním sa skláňal doktor so stupídnym úsmevom a niečo si písal do notesa.
„Výborne, ste hore! Mohol by ste mi prosím povedať ako sa voláte?“
„Čo? Vy ste doktor?“
„Tak nejak, ako sa prosím voláte?“
„Prečo vás to zaujíma? Vy nie ste môj doktor! Kde som?“
„No, ako sa to vezme, proste to potrebujem to vedieť. Ste v, ehm, nemocnici! Áno v nemocnici,“ povedal a naklonil sa k sestričke ,“tak tam tomu hovoria, nemocnica, nie?“
„O čo vám ide? Nech už som kdekoľvek, ako som sa sem dostal? Pokial viem zrazilo ma auto, tak prečo nemám nič zlomené? A prečo máte čudné otázky a......Preboha! Čo mi to trčí z riti?“
„No tak, kľud, ľahnite si. Ešte na tom nie ste tak dobre. Ehm, sestra, zabudli sme jeden kábel. Vyberte ho. A vy sa prosím ukľudnite, no a ehm, chvíľu sa nehýbte zbytočne ...
„Aaaaauuuuuu!!!“
„Ďakujem sestra, môžete ísť, a preboha to niekam utrite. Prosím, skúste si vzpomenúť, ako sa voláte, je to pre mňa veľmi dôležité, sľubujem vám, že vám potom poviem všetko čo budete chcieť. Ak mi neveríte, postačí mi len krstné meno.“
„Bože, takto ma riť ešte v živote nebolela. Volám sa Tom. Tak kde som?
„Zaujíma vás len to?“
„Áno, a už mi to krucinál povedzte! Hej, injekcie nemám rád, dajte to preč! Au.....
„Konečne si stíchol.“
* * *
„Dobrý deň! Prosím, sadnite si.“ Tom sa pozrel na stoličku, vyzerala skôr ako mučiace kreslo.
„Na tamtú stoličku?“ Psychologička zdvihla hlavu od spisov.
„No, áno.“
„Prečo sú na nej putá?“
„Aha to vám vadí! Tie sú pre nestále prípady, ubezpečujem vás, vy medzi ne nepatríte.“ Tom si sadol, no ruky si radšej pre istotu zložil na nohy. Bola to taká obyčajná pracovňa psychológa, lenže nemala gauč. Teda, obyčajná nebola vôbec. V skutočnosti vyzerala veľmi čudne, no Tom to tak nevnímal, nakoľko si obľúbil seriál Star Trek a táto miestnosť sa trochu podobala na tie z Enterprise.
„Takže, vy ste vraj zaujímavý prípad, pán...“ zdvihla hlavu, tak aby bolo jasné že priezvisko nepozná.
„Renton, Tom Renton.“
„Aha, vďaka,“ usmiala sa a niečo si zaškrtla do fascikla v rukách,“ ako som povedala ste veľmi výnimočný prípad, pán Renton, viete prečo?“
„Čo je viem, pretože ma prešlo auto v plnej rýchlosti a ja si ešte veselo žijem ďalej?“ Psychologička sa tvárila kľudne, no pritom jej trhalo pravým lícom.
„Povedzte mi niečo o vašom živote. Čo robíte? Kde pracujete? Kde ste sa narodil a tak ďalej.“
Nahodila si svoju najlepšiu tvár, ktorú používala keď sa schyľovalo k veľmi nudnému príbehu.
„No, narodil som sa v severnej Kanade, ďaleko na sever v jednej malej dedinke, ktorá prakticky žila lovením losov a predajom ich kožušín....
* * *
......no a jedného krásneho dňa ma minule v meste zrazilo auto.“ Pozrela sa na hodiny- toto bol naozaj dlhý príbeh. Keď to s ním skončí, bude mať námet na ďalšiu telenovelu. Kládla si otázku prečo ho nezastavila skôr keď mohla?
„Takže prečo som podľa vás taký výnimočný?“ Pozrela sa naňho- prišla tá chvíľa, keď mu musí celé vysvetliť. Zaujímalo ju ako dlho bude trvať kým to pochopí a uverí jej. Sotva bude tak rýchly aby stihla večer v televízii film, ktorý si vyhliadla ako kandidáta na pozretie.
„Pán Renton,“ ruky si dala prstami k sebe ako to robia politici, čo ho vystrašilo (politiku nemal rád a nerozumel jej),“výnimočný ste tým, že tomu, čo ste mi práve povedal veríte.“
„Prosím?“
„Pozrite, vy nie ste Tom Renton.“ Tvárila sa strašne vážne, čím v Tomovi znásobila už aj tak dosť vysoký pocit, že je situácia v riti. Preto sa snažil pôsobiť tak, že psychológ je on a blbosti rozpráva ona.
„Aha, a prečo si to myslíte? “Teraz si dal prsty k sebe on.
„Celý váš život, teda ten ktorý si pamätáte vy, bol súčasť a samotná podstata vašeho väzenského trestu.“ Tom si bol teraz na betón istý, že psychológa potrebuje ona, no rozhodol sa v tej hre pokračovať.
„Asi mi neveríte, no odpovedzte mi ešte na niečo. Tento nápis vám nepripomína nič?“ Začala niečo písať na kus papieru a podala mu ho. Stálo na ňom: „Váš trest bol ukončený. Vitajte na slobode!“ Stalo sa to najhoršie, čo sa vôbec mohlo- začal mať pochybnosti. Zaujímavé bolo, že mal pochybnosti, no pritom nevedel o čom pochybuje.Ten nápis videl tesne potom, ako ho prešlo auto.
„Videl ste ho po vašej smrti, však?“ Spýtala sa oči sa jej víťazne zableskli, keď videla jeho tvár.
„Pozrite,“ už to hovorila nejako často,“ rada vás nechám vo vašich myšlienkach, no teraz ma prosím počúvajte. Všetko vám vysvetlím. Začnem úplne od začiatku, nakoľko si nepamätáte absolútne nič. Aby ste mi uverili, musíte sa úplne vzdať svojho predošlého života. Skutočný svet je úplne iný. Žijeme v inej dobe. Máme absolútne iné základy spoločnosti, dejiny vôbec všetko je úplne iné. Naša spoločnosť, ktorá sa mimochodom nachádza na niekoľkých planétach je od základu pozitívna. V skutočnom živote neexistuje nič ako vojna, protesty, terorizmus alebo výtržnosti. Ľudstvo nekosia žiadne choroby, a keď raz vyčerpáme planétu, kolonizujeme novú. Naša technika a veda to dokážu .Všetko je dokonalé a všetci sú spokojní, pretože nemáme peniaze a v ľuďoch neexistuje potreba vlastniť ich čo najviac. No nič v živote nie je dokonale dokonalé. Objavujú sa aj výnimky, ako napríklad vy. Výnimky, ktoré prejavia potrebu škodiť. Existuje malé percento kriminality, všetky prípady sú ale rýchlo vyriešené. Nastáva ale problém - kam s odsúdenými a ako ich potrestať. My zavrhujeme obmedzenie slobody a psychické týranie vo väzniciach. Dostali sme teda nápad. Vytvorili sme vlastný svet. Platia v ňom úplne iné pravidlá, ako v našom. Je to svet, v ktorom si v skutočnosti nikdy nemôžete byť istý zajtrajškom. Svet, ktorý ovláda chamtivosť a moc jednotlivcov. Jeho vytvorenie nám trvalo roky. A do tohto sveta umiestňujeme cez počítač kriminálnikov. Ich telo upadne do stázového stavu, takže telesne nestarnú. Tieto zariadenia sú na samostatných planétach, aby boli čo najďalej od civilizovanej spoločnosti. No žijú v svete, v ktorom sa treba o život biť. Žijú v ňom niekoľko rokov, každý individuálne podľa toho kto aký trest vykonal. Vám sa to asi zdá smiešne, no aj tí najšťastnejší v tomto umelom svete majú život neporovnateľne ťažší aký je v skutočnosti. Aj oni si mnohokrát v živote zúfajú nad ťažkým problémom, aj oni dostanú od života facky. Pretože v tomto svete sme my bohmi. My, ktorí pracujeme v týchto celách a udržiavame ich v chode, a my zariadime, aby nikto v ňom nemal život ľahký. My kontrolujeme životy všetkých, občas sami zapojíme do väzenského sveta niekoho od nás, kto v ňom pohne niečo dopredu a zariadi určité veci, aby nevznikol chaos. A keď si väzni odpykajú svoj trest, prebudíme ich a dostanú druhú možnosť vrátiť sa do skutočného, bezstarostného života, ktorý si od tej chvíle budú ceniť nad zlato.
Každý väzeň si počas trestu samozrejme nepamätá svoj skutočný život. Hneď po prebudení si ale na všetko vzpomenie, a pamätá si aj svoj alternatívny život vo väzení.
Váš prípad je výnimočný preto, lebo si nepamätáte na nič zo svojho skutočného života v našej spoločnosti, ktorý ste žil tridsaťjeden rokov predtým, ako sme vás dali do väzenia.“ Hovorila pomaly a isto, Tom začal pomaly veriť. Malo to svoju logiku. Koho prejde auto v sto kilometroch za hodinu a prežije? Komu sa po smrti objaví nápis informujúci ho o ukončení trestu? A komu len tak zo zadku trčia elektrické káble?
„Ak mi neveríte, pozrite sa na toto.“ Vstala a podišla k zatiahnutému oknu. Vedľa temného okna bolo na stene tlačidlo, ktoré potlačila. Žalúzie sa začali otvárať. Okno bolo teda otvárateľné elektronicky. Veľký dôkaz jej tvrdenia to ale nebol. Áno, okná na elektrinu nie sú všade, ale dôkaz o tisícročia vyspelejšej technike to nebol. Nechcela mu ale ukázať okno. Krajina za oknom bola pustá. Plná vysokých budov, ktoré vyzerali, teda podľa Toma, futuristicky. Jej už boli samozrejme známe a obyčajné. To najhoršie sa ale čnelo na oblohe nad budovami. Bola to zelená planéta s prstencom.
„Áno,“ pokojne ukazovala psychologička na svoj triumf,“ tamto tie budovy sme my- Trestanecká kolónia Novovek. A tamto hore, to je trestanecká kolónia stredoveku. To znamená, že trestanci napojený na tamojší počítač žijú v období stredoveku.“
Tom jej už naozaj veril a vedel jedno: situácia je pre neho naozaj kompletne v riti.
„Ale čo teraz so mnou urobíte, keď si nič nepamätám? Nie je šanca, že si časom spomeniem na všetko?“ Neveril tomu, ale ako hovoria filmový hrdinovia tesne pred smrťou, nádej zomiera posledná.
„Bohužiaľ, šanca na vaše vyliečenie je veľmi mizivá. Pri vašom prebúdzacom procese došlo k závažnej chybe- technik namiesto červeného gombíku stlačil zelený. Keďže sa mu to už párkrát stalo, vieme že pamäť sa vám nevráti. Umiestnime vás na nejaký čas do zariadenia, kde vás pripravia na život v našej spoločnosti. Potom, keď budete v skutočnom svete sebestační, vás samozrejme pustíme.“
„To nemyslíte vážne! Moju vygumovanú pamäť má na svedomí nejaký farboslepý technik? Dúfam, že bude potrestaný!“
„Sotva, potrestaný bude opravár, ktorý mu neprišiel včas opraviť svetlo. Máte ešte nejaké otázky?“
„Samozrejme! Myslíte, že si len tak kľudne odídem v nevedomosti o všetkom?“
„No človek nikdy nevie, dúfať môžem, sem s nimi.“
„Nemôžete, eh to nie je pravda, nemôžete ma znovu napojiť na ten umelý svet? Prosím vás o to!
„Nie! V žiadnom prípade! Naše zákony to zakazujú, je to obmedzovanie vašej slobody v skutočnom svete, aj keby ste si o tom sám požiadal. Svoj trest ste si odpykal a teraz sa musíte vrátiť medzi civilizáciu. Na to ani nepomyslite. Ešte niečo?“
„Tak mi to prepáčte, ak tomu dobre rozumiem, podľa toho čo ste povedala, ak v tom umelom svete niekto zomrie, znamená to, že ste ho prepustili?“
„Chápete správne. Keď sa niekomu začína trest, vo svete sa narodí ako dieťa, hoci tu má aj päťdesiat rokov a keď mu vyplynie doba trestu, zomrie v umelom svete a tu ho prebudíme a prepustíme na slobodu.“
„Spomenuli ste niečo o tom, že tam niekedy posielate svojich ľudí. Tak koho napríklad?“
„Tých je viacej. Napoleon, potom ten chlapík čo v praveku vynašiel podpaľovanie ohňa, Adolf Hitler“.....
„Čo, Hitler že je odtiaľto?!“
„Áno, milý chlapík, len keby nenosil tie idiotské fúziky. Poviem vám, že to bolo vtedy strašné obdobie! Politici mali kampaň a vládca udelil hromadnú milosť miliónom väzňov. Viete si predstaviť, aké nadčasy sme tu odpracovali? Mimochodom, aj človek čo vás prešiel autom bol zhodou okolností od nás. Mal nejakú prácu poblízku, tak sme mu zavolali, že sa neďaleko od neho nachádza niekto ďalší, komu skončil trest, a tak sme zabili dve muchy jednou ranou, ako vy hovoríte.“
„Keď bol od vás prečo sa tak šialene usmieval keď si to namieril na mňa?“
„To urobil? Asi profesionálna deformácia, budem to s ním konzultovať.“
„Moment, keď je vaša spoločnosť taká dokonalá a bezstarostná, prečo teda pracujete tu? Veď je to tu temné, plné násilníkov a odpadu „dokonalej“ spoločnosti, ako ste povedali sama, pracujete silné nadčasy....Tak čo vás tu drží.“
„Hm,“ psychologička sa usmiala,“ ste celkom bystrý, áno mohla by som mať mnohokrát ľahší život, ale po odrobených rokoch dostanem výnimočnú dovolenku. Sto rokov budem žiť vo väzenskom svete bez starostí, to bude vybavené. Budem si žiť ako prasa v žite. Možno začnem v šoubiznise!“
„Vy sa v tom svete veľmi nevyznáte, čo?“ povedal to, pretože zmienka o šoubiznise ho úplne vyviedla z mieri, ktorá už aj tak bola dosť ďaleko. Začal zúfať.
„Bože, keby bola smrť aspoň niečo originálne, a nie tento Matrix!“
„No, keď ste už pri Matrixe, aj ten bol vytvorený na náš návrh.“ Povedala to tak pokojne a namyslene, aby vyjadrila, že je s týmto nápadom spokojná.
„Čo? To myslíte vážne? Prosím vás vysvetlite mi prečo sa vy zaujímate o kinematografiu v tom umelom svete.“
„Viete, výskumom väzenskej civilizácie sme zistili, že ľudia práve najviac neveria tomu, čo uvidia vo filmoch. A to sa týka aj historických filmov. Skrátka, každý pri vychádzaní z kina povedal- Je to len film, nie je to pravda.- a preto ak sme chceli, aby ľudia nič netušili o tom, že sú všetci napojení na počítač, vytvorili sme film práve o tom. Trochu sme to, pravdaže, pozmenili a nápad sme naprogramovali do hláv nejakých dvoch bratov. Dobré, nie?“
Tom mal dosť. Tento svet bol vyšinutý. Bol dokonalý a trafený. Chcel preč, čo najďalej od tejto kravy, ktorá podľa neho sama potrebuje psychiatra. Chcel naspäť do nepravdivého sveta. Tok jeho myšlienok prerušila psychologička.
„A teraz, ak to je všetko, prosím odoberte sa na vašu ubikáciu, kým vás neprevezieme do špeciálneho zariadenia, kde vás pripravia na život na niektorej z ľuďmi kolonizovaných planét. Veľa šťastia, budem vám držať palce.“ dopovedala a usmiala sa aby bolo jasné, nech čím skôr vypadne. Tom vstal a odišiel. Ona si zatiaľ zapla niečo, čo sa podobalo prenosnej televízii. Na obrazovke sa objavili titulky.
„Do riti!“
Film teda nestihla.
* * *
Tom sedel na lavičke v parku. Opieral sa sledoval západ jedného z troch malých sĺnk. Všetko ho štvalo. Celý tento život. Štyri mesiace strávil v nejakom bláznivom ústave s idiotmi, ktorí nevedeli ani ako sa volajú. Mal svoju izbu so stenami z nejakej čudnej gumy. Všetci ho mali za blázna ako ostatných. Nemal sa ale najhoršie. Tým skutočným chorým pri prejave záchvatu dali elektrický šok do zadku, kým sa neukludnili. „Takto sa teda správa skutočná vyspelá civilizácia so svojimi pacientmi?“ v ústave ho učili o tomto svete. Čo ako funguje, kam ísť v sobotu na obed, ako sa niekomu prihovoriť, ako sa predstaviť, kam ísť za zábavou a veľa iných blbostí, ktoré boli pre ostatných samozrejmosťou, nakoľko tí mali svoju pamäť. Časom ale došlo k malej chybe. Tomovi nikto nepovedal za čo bol vo väzení. On sám bol z pravdy tak mimo, že si to neskúsil zistiť, a tí, čo to vedeli to pred ním zatajovali. Bolo mu to ale jedno. Na situácii to vlastne nič nemenilo. Vedel, ako sa v spoločnosti chovať, no nemal ani potuchy o tom, kto je. Nevedel odkiaľ je, či má nejakých priateľov, nevedel nič. Po „prevýchove“ ho poslali žiť na túto planétu, bola ako všetky ostatné, ale tu sa život najviac podobal tomu, na ktorý si pamätal z programu väzenia. Ako na jedinej planéte tu existovali peniaze, spomedzi všetkých planetárnych systémov obývaných ľuďmi tu bola najväčšia kriminalita, hoci sama o sebe bola malá, pretože Poriadkové sily boli všade. No aj cez to všetko tu bol život dosť „dokonalý“ na to, aby sa sem ľudia sťahovali.
Bolo to ale všetko jedno. Tom sem nepatril a nevedel sa nikde začleniť. Nebol to jeho svet. Nevedel si zohnať prácu. Aj tak sa tu pracovalo len hodinu týždenne, ostatné riadili stroje. Prvoradým problémom ľudí bola zábava.„Kam dnes pôjdeme“- takmer denné motto. Ich zábava bola ale čudná. Tom nemohol ísť ani na šport, pretože v tunajšom športe nešlo o víťazstvo. Išlo o to aby si ľudia priateľsky zahrali, a ostatní ich pozorovali a mali z toho pobavenie, ktoré Tom nevedel pochopiť. Nemal kam ísť, nevedel čo s voľným časom. Na ostatných planétach by ho mal hádam ešte viac, ale aj to len pretože na nich sú dni o čosi dlhšie.
Tom si vzdychol. Schúlil sa na lavičke a poobzeral sa. Neďaleko boli členovia Poriadkových síl, starci sa tu prechádzali, mladí si bavili, alebo si vyznávali lásku, neďaleko od neho sa malé deti veselo hrali so svojou babkou....
Všetko bolo až nechutne dokonalé, mal toho dosť. Musí odtiaľto odísť, ujsť, musí niekam ísť, niečo robiť, inak sa zblázni. „Ale kam? Do vesmíru? Na vesmírnu loď potrebujem povolenie a to sotva dostanem ako kriminálnik.“ Keď sa zotmie zase len pôjde domov a vyspí sa, aby zajtra znovu nemal čo robiť. „Ja sem nepatrím. Ja sem NEPATRÍM!“
Začal byť zúfalý. Nevedel čo robiť. Skúšal už samovraždu, no nato nemal silu, v poslednej chvíli si to rozmyslel.
Takto sedel, pozeral sa na malé zapadajúce slnko a rozmýšľal, keď mu to došlo - východ, vyslobodenie! Bolo to síce len dočasné riešenie, ale môže to neskôr zopakovať. Nemal síce na to žalúdok, ale bol zúfalý. Urobí to.
Prišiel k babke, ktorá sa hrala s vnúčatami. Pristúpil k nej, no skôr , než si ho všimla, uistil sa, že ho vidia Poriadkové sily, videli ho.
„Dobrý deň, pane, “babka sa mu veľmi milo prihovorila,“ povedzte, nie je dnes prekrásny západ druhého slnka?“
Do reči s ňou mu vôbec nebolo. Prišiel k nej, chytil ju rukami za hlavu, posledný raz sa presvedčil, že je sledovaný, a vykrútil jej väz.
Babka sa zrútila na zem mŕtva. Jej vnúčatá sa smiali. Nemali potuchy o smrti, nikdy nevideli filmy, kde sa umiera, pretože tu neexistovali. Pokladali to za dobrú zábavu, že babka len tak padla na zem. Niekto zreval, a začal kričať na pomoc. Policajti sa k nemu rozbehli, no chvílu im potrvá, kým k Tomovi dobehnú. Ten tam zatiaľ kľudne stál nad mŕtvolou a smejúcimi sa nechápavými deťmi. Nerobil nič. Čakal na policajtov. Dobehli ho a zrazili na zem.
Ak bude mať šťastie, dostane veľmi dlhý trest, kým ho znova prebudia.

_________________
Tak sme konečne so ženou boli v tom Westerose.
- sent from my iPhone


Hore
 Profil ICQ  

Žoldnier
Obrázok používateľa

Založený: 23.07.2004
Príspevky: 284
Body: 5
Bydlisko: Kosice

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
No fakt velmi dobre. Mne sa to pacilo. Len dufam ze to nie je pravda :lol:


Hore
 Profil  

Pútnik
Obrázok používateľa

Založený: 22.07.2004
Príspevky: 12
Body: 5
Bydlisko: Bratislava,Sirion

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
vcelku dobre... pacila sa mi ta myšlienka s tými trestami... zaujimave...


Hore
 Profil  

Old Elf
Obrázok používateľa

Založený: 04.10.2004
Príspevky: 2992
Body: 4
Bydlisko: UK
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
Zatiaľ najlepšie dielko, aké som tu čítal.   :ikonka19:

_________________
Život je nanič, ale na niečom sa zabaviť treba.
Live as if your were to die tomorrow. Learn as if you were to live forever.


Hore
 Profil ICQ  


Odpoveď s citáciou
Nieco podobne som uz kedysi cital, ale bolo to inac spracovane - osminohy pavuci mimozemstania prezivali trest ako ludia, aby si vazili galakticky kodex, ktory zabranoval takym nepravostiam, ake sa u nas deju(vojny, hladomor,choroby)

Inac je to naozaj dobre.


Hore
   

Dobrodruh
Obrázok používateľa

Založený: 21.12.2004
Príspevky: 98
Body: 5
Bydlisko: Zem

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
geniálne... len by ma zaujimalo, že Čo sa stane s ľudm z tej "dokonalej" spoločnosti keď zomrú??? :roll:


Hore
 Profil ICQ  

Bojovník
Obrázok používateľa

Založený: 27.11.2005
Príspevky: 144
Body: 5
Bydlisko: Erias

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
Musím souhlasit, že tohle jedno z nejparádnějších děl, jaké jsem tu kdy četl. Jenom mi teď zbejvá doufat, že až za ňákej ten pátek zomru, nedopadnu stejně jako Tom. Protože ten kabel v řiti by mi myslim silně nevyhovoval  :shock:  :lol:... Takže mi nezbyva , než se :ikonka19: autorově  fantazii a tomuhle genialnimu napadu...

_________________
Obrázok
Obrázok


Hore
 Profil ICQ  

Bojovník
Obrázok používateľa

Založený: 27.11.2005
Príspevky: 144
Body: 5
Bydlisko: Erias

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
Oh !!! zapoměl jsem vám zdělit veledůležitou zprávu........... VESELÉ VÁNOCE :)

_________________
Obrázok
Obrázok


Hore
 Profil ICQ  

Pútnik
Obrázok používateľa

Založený: 24.07.2004
Príspevky: 5
Body: 5

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
Zdravim.
Popravde musim povedat ze osud mi dnes dal na Vianoce taky dar ze sa nestacim cudovat.
Schvalne si predstavte situaciu ked len tak pri brazdeni netu narazite na svoj takmer 2 roky stary vytvor ktory uz povazujete za davno strateny a este su nan aj pozitivne ohlasy? :D
Pamatam si ze som to napisal za ucelom poslania do nejake sutaze amaterskych poviedok (nakoniec sa tak nestalo), poslal som ju Annunovi a trochu sme o nej filozofovali. Avsak mal som pocit (aj zo slov hostinskeho, aj z mojich myslienok po nejakom case po napisani) ze sa nejedna o zvlast podareny kusok.
Subor som zmazal, zabudol som. A dnes zistim ze Annun to supol sem ;)
To sa vam to vazne az taky paci?  :o
Podla mna to nie je nic extra :))))

EDIT: Stastne a vesele, samozrejme ;)


Hore
 Profil  

Bojovník
Obrázok používateľa

Založený: 27.11.2005
Príspevky: 144
Body: 5
Bydlisko: Erias

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
Já ti dam nic moc - je to geniální .... Takže jestli máš ještě nějakou tady neuveřejněnou povídku, tak jí sem koukej honem dát :lol:  protože tohle se mi fakt moc líbilo  :ikonka19:  :ikonka22:  :mrgreen:

Btw.: VESELÉ VÁNOCE..... :P

_________________
Obrázok
Obrázok


Hore
 Profil ICQ  

the exorcist
Obrázok používateľa

Založený: 19.02.2005
Príspevky: 3015
Body: 194
Bydlisko: Miskatonic
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
ten napad bol fakt slusny bravó

_________________
""There is no worse tyranny than to force a man to pay for what he does not want merely because you think it would be good for him.""
Robert A. Heinlein


Hore
 Profil ICQ  

Princezná hostincová, retired
Obrázok používateľa

Založený: 19.07.2004
Príspevky: 1303
Body: 3
Bydlisko: Munich
Pohlavie: Žena

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
nice, nice, len mam pocit, ze uz som to niekde volakedy davnejsie citala.

_________________
"Now I will believe that there are unicorns..."
--William Shakespeare; The Tempest


Hore
 Profil ICQ Facebook  

Dobrodruh
Obrázok používateľa

Založený: 09.11.2005
Príspevky: 64
Body: 5
Bydlisko: na cestach...

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
fakt dobreee....len si predstavit ze toto by bolo napiisane jednyym z nich aby sme si povedali ze to je vymyslenee...brrr...eee fuj necem....guut naapad...pokaal niesi jednyym z nich :ikonka21:

_________________
nech Vas sily laasky a dobra sprevaaadzaju....S


Hore
 Profil  
Zobraziť príspevky za obdobie posledných:  Usporiadať podľa  
Vytvoriť novú tému Odpovedať na tému  [ Počet príspevkov: 13 ] 

Všetky časy sú v UTC + 1 hodina [ letný čas ]


Kto je prítomný

Ľudia sediaci pri tomto stole: Žiadny registrovaný používateľ a 27 hostí.


Nemôžete zakladať nové témy pri tomto stole
Nemôžete odpovedať na témy pri tomto stole
Nemôžete upravovať svoje príspevky pri tomto stole
Nemôžete mazať svoje príspevky pri tomto stole

Hľadať:
Skočiť na:  
cron
Little spaceships
Powered by phpBB © 2000, 2002, 2005, 2007 phpBB Group
Karma MOD © 2007, 2009 m157y, modifications © 2010 Annun