HuSä

Najzelenšie fóra slovenského Internetu.

Všetky časy sú v UTC + 1 hodina [ letný čas ]




Vytvoriť novú tému Odpovedať na tému  [ Počet príspevkov: 3 ] 
Autor Správa

I am your father!
Obrázok používateľa

Založený: 16.07.2004
Príspevky: 6471
Body: 222
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
Autor: Kate Nagini Drake (nagini_drake@hotmail.com)

Hľadal únik. Nejakú medzeru v stene času. Potreboval sa vrátiť späť. Čím dlhšie tam zotrvával, tým bol slabší. Sledoval minulosť a zabudol na prítomnosť. Bál sa, že uviazne a už sa nebude môcť vrátiť. Riskoval za cenu vlastného života.

***

Keď sa prebudila, pomyslela si, že to bol len sen. Ale náramok v tvare hada so smaragdom ju ešte vždy pálil. Nie, nebol to sen. Vtedy, keď sa rozprávala s čarodejníkom, bol pri nich ešte niekto. Nahnalo jej to poriadny strach a had jej takmer prepálil pokožku. Telom je prebehla slabá triaška. Len dúfala, že to nebol Nestor.
Zrazu vyskočila a hlavu si udrela do nízkeho dreveného stropu. Smaragd sa opäť rozjasnil svojím zeleným prenikavým svetlom. Bolesť bola intenzívna, pulzovala jej žilami z ruky do hlavy.
Opatrne sa presunula na koniec postele, kde visela pošva a v nej krátky jednoručný meč.
Z rohu miestnosti sa ozval hlas chladnejší ako oceľ, „Ten meč nechaj tam, kde je.“
Esthar sa vrátila do pôvodnej polohy. Nebola si istá, ale ten hlas sa nezdal byť Nestorov. A ten by sa k nej neprihovoril. Rovno by ju zabil. Nenápadne sa snažila vytiahnuť spod matraca malú dýku, ktorú tam nechala pred niekoľkými dňami. Teraz ju však nevedela nájsť.
„Zbytočne hľadáš! Nie je tam,“ ten hlas sa ozval znovu, ale z inej strany.
Esthar za ním otočila hlavu, „Nestor?“
A opäť z inej strany, „Nie. Ten už nie je medzi živými.“ Za stolom sa objavila tmavá silueta. Muž sedel na stoličke, ale pre tieň mu Esthar nemohla vidieť do tváre.
„Tak kto si?“
Muž vstal a prešiel popri stene až k oknu, za ktorým na nebi jasne žiarili hviezdy. Esthar spoznala tú tvár a ústa sa jej vytvarovali do úškrnu.
„Reith...“
Muž sa otočil a usmial, „Nečakal som milé privítanie...“
Esthar vstala a podišla bližšie. V prvom momente si Reith myslel, že ho pobozká, ale keď jej drobná ruka dopadla na jeho pravé líce, zistil, že sa mýlil.
„Si zradca!“
Reith ju chytil do náručia, „Ja to viem, drahá. Nemusíš mi to aj ty vyhadzovať na oči.“ Nepodarilo sa mu zakryť podráždený tón v hlase.
V lese zahúkala sova, nejaký veľký čierny vták preletel popred okno. Esthar odstrčila Reitha a zažala sviečku na stole. Keď sa otočila, aby ho vyzvala k prisadnutiu, nebol tam. Esthar sa porozhliadala okolo. Nikde nič.
Našpúlila pery a pokrútila hlavou, „Neskryješ sa.“
„Ani nechcem,“ zrazu sedel na stoličke pred ňou. Lakťami sa oprel o stôl, v rukách žmoliac akýsi papierik. Uprene sa zahľadel do Esthariných zelených očí. Rýchlo odvrátila zrak inam.
„Čo je to?“ opýtala sa, ukazujúc na papierik.
„Toto? Ach, zabudol by som,“ odvetil Reith ťahavo, „To je odkaz od môjho pána...“ A podal jej ho.
Esthar ho otvorila. Na papieri bol šakal sediaci pri kôpke popola. Zrazu papier vzbĺkol a ona ho ihneď pustila.
„Ty si si sem neprišiel pohovoriť o starých časoch...“ Esthar sa nepýtala. Poznala odpoveď rovnako dobre ako Reith. Do očí jej vyhŕkli slzy. Naprázdno preglgla. Srdce sa jej rozbúšilo ako zvon, strach zachvátil jej myseľ. „Exekútor,“ hlesla, keď sa náhle objavil za jej chrbtom. Ostrie na krku takmer necítila.
Krv stekala po ruke a z prstov kvapkala na zem. Ťuk, ťuk... Sviečka pomaly dohasínala. Jej svetielko slablo až úplne vyhaslo. Izba potemnela. Tiché kvapkanie krvi a vzdychy stromov ohýbajúcich sa vo vetre. Na okennej rímse pristál havran. Chvíľu nazeral do okna, našuchoril si perie a odletel.

***

„Esthar je mŕtva!“
Davom preletel rozrušený šum.
„Utíšte sa! No tak! Prosím , utíšte sa,“ hlas Esaya Avertha prerušil šum, „Áno, Esthar zomrela. Je nám to veľmi ľúto. Bola to dobrá žena a strážkyňa. Mali by sme jej vzdať patričnú úctu. Avšak to bude musieť počkať.“
Davom pred Esayom opäť preletel nespokojný šepot.
„Vieme, kto zabil Esthar!“
Všetko stíchlo.
Esay sklonil hlavu, ale všetci napriek tomu jasne rozumeli jeho slovám, „Reith. Bol to Reith. Dokázal, že je ozajstným zradcom.“ Na chvíľu sa odmlčal, „Môj brat zabil strážkyňu Esthar, ale nedozvedel sa, čo stráži.“
„Ale jeho pán to už určite vie!“ mladík sediaci vedľa Esaya sa postavil, „Vie, že Esthar strážila kúzlo temnoty!“
Esay sa zvrtol, „To nemôžeš s istotou tvrdiť, Ascor!“
„Keď som tam prichádzal, videl som odlietať havrana. Viem, že strážila kúzlo temnoty! Preto tam ten vták priletel, aby si ho vzal k sebe,“ Ascorov hlas prešiel do šepotu.
„Ascor! Bola taká tma, že si nedovidel ani na vlastného vtáka! Mohla to byť vrana, alebo čokoľvek iné!“
„Nie, nebolo to nič iné! Ak sa tam niekde nablízku ukrýval Reith, vie, že mám pravdu. A možno to jeho pán vedel už skôr...“
„Nie! Nemal ako. Esthar mala ten náramok, ktorý ju vždy varoval. Povedala by nám o tom!“
„A čo ak jednoducho nestihla? Vieš vôbec, že tesne pred návratom do tej búdy bola za čarodejníkom?“
„Za Sceirom? Ale veď by mu... Do čerta!“
„Verím, že tvoj podarený brat tam bol! Bol tam a ona to vedela! Ale Sceirovi nemohla povedať o náramku a nemohla sa len obrátiť a odísť, keď tam už prišla a naliehala, aby ju vpustili! Dochádza ti to?“
Esayom myklo. Vedel o tejto možnosti, ale nechcel si ju pripustiť. Keď mu teraz Ascor všetko vysvetlil, uvidel súvislosti v jasnejšom svetle.
„A ten havran, ktorého si videl-“
„-áno, ten havran určite patril Reithovi! Zobral kúzlo a odletel s ním preč.“
„Ale to kúzlo bolo v nej a ona je teraz mŕtva...“
Ascor naznačil Esayovi aby ho nasledoval. Vyšli zo sály plnej hučiacich ľudí na chodbu, po ktorej sa dostali do Ascorovej pracovne.
„Esay, to kúzlo nie je tak celkom mŕtve... Ale ak ho Reithov pán môže oživiť, máme problém,“ keď zbadal, že Esay nechápe, pokračoval, „Kúzlo zvädlo ako ruža, ktorá nemá vlahu. Ponoríš ju do vody a ona rozkvitne. Tak je to aj s kúzlami. Neumrú úplne! Ružu môžeš zatvoriť do hocičoho a nebudeš cítiť jej vôňu... Kúzlo ukryješ a ono bude fungovať len tam, kde bude skryté. A keď kúzlo temnoty skryjú pred naším mestom-“
„-slnko nikdy nezapadne,“ dokončil Esay, „Už chápem. Ale ako ho môžeme vrátiť späť?“
„Nájdi strážcu svetla a ešte vhodného adepta na preberanie kúziel. Potom sa uvidí...“
Esay mal dvadsaťsedem rokov a bol najmladším správcom mesta Scape v histórii. Vždy robil všetko pre jeho obyvateľov. Veľa sa toho naučil od svojho otca, ktorý bol pred ním tiež správcom. Pri spravovaní však potreboval aj pomoc. Za náhradníka a poradcu si vybral osemnásťročného bystrého Ascora, ktorý sa chystal na jeseň odísť na západ do hlavného mesta. Tam mal pokračovať v štúdiu histórie a vyučiť sa za kronikára. Esay si ho za pár mesiacov obľúbil väčšmi než vlastného brata.
Dvanásť dní po Estharinej smrti Esay z veže pozoroval slnko. Každý podvečer si kládol tú istú otázku: Zapadne slnko aj dnes? Vedel, že keby nezapadlo, všetko by bolo horšie. Ešte stále nenašiel strážcu svetla. Po celej krajine vyslal poslov, ktorí sa pýtali všade, kde prišli. No stále nič. Žiadna správa. Mal hlavu v smútku. Ak slnko naozaj raz nezapadne, nastane tu peklo. Nedostatok vlahy, vyschnuté studne, požiare v lesoch a na poliach... Na to všetko nechcel ani len pomyslieť. Ľudia by v tejto horúčave umierali ako muchy. A nemá ešte ani adepta na preberanie kúziel. Už toľko ľudí prešlo dverami mestskej veže a všetci vyšli so sklonenými hlavami von. Čarodejník Sceir nenašiel nikoho, kto by bol schopný vziať kúzlo k sebe.
„Neber si to tak, Esay. Slnko sa pohybuje každý deň po svojej dráhe nezmenene. Máme ešte nádej. Určite tie dve bytosti niekde nájdeme,“ hovoril Ascor každý deň a povzbudzujúco sa na Esaya usmieval.

***

„Skvelý ťah, Reith!“ čiernovlasá žena vstala z kresla a podišla bližšie k ohňu, „Neverila som, že sa ti podarí ukryť kúzlo v havranovi. Myslela som si, že zvieratá sú príliš slabé...“
„Tento havran,“ Reith pohladil vtáka sediaceho na svojej ľavej ruke, „je poslom smrti a temnoty. Je ako stvorený na podobné účely.“
„Samozrejme. Ale to kúzlo je veľmi slabé, takže ho potrebujeme oživiť!“
Zrazu niekto zaklopal.
„Vstúpte!“
Do izby vošiel zavalitý muž s býčím krkom, „Všetko je pripravené, madam. Je tu aj Nib. Kúzlo temnoty vložíme do neho a ostane v hrade, aby ste mohli ohraničiť územie jeho pôsobenia.“
„Ale ako chcete to oslabené kúzlo prinútiť znovu hmm... ožiť?“ spýtal sa Reith.
Muž sa otočil a pozrel na neho svojimi tmavými očami. Najprv si ho premeral od hlavy po päty, „Krv zo srdca mladého bojovníka bude stačiť!“
Reith sa takmer nebadateľne striasol. Muž to zbadal a vyceril svoje zažltnuté zuby. Jeho smiech sa rozľahol po izbe. Potom sa otočil a odkráčal von.
„Sworn, ako si môžeš byť istá tým mužom? Oklame ťa a kúzlo ukradne.“
Žena sa usmiala, „Neboj sa Reith. On vie, čo robí. A ty teraz choď a povedz kapitánovi, nech strojnásobí hliadky okolo mesta! Tvoj brat bude chcieť kúzlo späť. A to mu nedovolíme. Však, drahý?“ Ukazovákom naznačila Reithovi, aby pristúpil bližšie. Dotkla sa jeho pier a jemne ho pobozkala. Potom sa otočila ku krbu a nechala ho ísť. Môj drahý Reith, budeš trpieť aj za svojho brata.
Na podokenicu zlietol pár sivých holubov. Okno bolo otvorené, dnu prúdil horúci letný vzduch. V kozube však napriek tomu blčal oheň. Sworn pozerala do jeho oranžových plameňov. Úškrn z jej tváre ešte nezmizol, keď vzala džbán s vodou a hodila ho krbu. Plamenné jazyky sa skrúcali a syčali. Ale voda ich neuhasila, plameň bol ešte silnejší, akoby zúrivejší.

***

„Ascor, na čo nám vlastne bude strážca svetla?“ opýtal sa Esay, keď vošiel do hlavnej sály.
Ľudia prichádzali ku Sceirovi a starý čarodejník im dával ruku k čelám. Za každým len zavrtel hlavou a zavolal ďalšieho.
Ascor sklonil hlavu a pokrčil plecami, „Strážca svetla je niekto, kto vie preniesť kúzlo na vhodného adepta. To je isté. Mohli by sme poslať Sceira, ale ten nemá dosť síl. A tiež by som mohol ísť ja, ale-“
„Ty?“ skočil mu Esay do reči, „Prečo by si mal ísť ty?“
„Lebo ja som jedným zo šiestich strážcov...“
Esay chcel niečo opýtať, ale Ascor ho predbehol, „Temnota, svetlo, zem, voda, vzduch. Ty mi povieš, že strážcov je len päť. Držia v sebe nemeniteľné kúzla desiatky, niekedy až stovky rokov. Ale ja viem, že strážcov je šesť.“
Esay sa zamračil, „Ale čo stráži ten šiesty? A ty máš byť ktorým z nich?“
Ascor sa naklonil k Esayovi a zašepkal, „Šiesty strážca vlastne nie je strážcom... On má v sebe hlavne magickú energiu, ktorou udržiava päť kúziel večne v obehu. Nikdy nezaniknú a nemožno ich zmeniť. Dohliada na všetkých strážcov, a keď niektorý zomrie, nájde náhradníka. Samozrejme najvhodnejšieho!“
„Ale čo ak sa ten pravý nachádza pri Reithovi? Čo keď ho už majú? A ktorý si ty? Neodpovedal si! A načo nám bude ten so svetlom, keď nenájde pravého? Nechápem o čom tu hovoríš!“
Ascor sa zhlboka nadýchol a pozrel na ľudí pred sebou. Potom sa pokojne otočil späť k Esayovi, „Svetlo a tma – to sú protiklady, ktoré bez seba nemôžu byť. Nájdi svetlo a ono ti nájde temnotu! Už chápeš? A to, ktorý som, ti nemusím vešať na nos! A Reith určite pravého nenašiel. Fate by neukázala nového strážcu nikomu s takými úmyslami. Dúfam, že sa im ešte nepodarilo oživiť kúzlo a zabezpečiť hranice,“ Ascor sa zvrtol a odkráčal k najbližším dverám.
Keď vyšiel von, ovial ho závan tepla. Už mal plné zuby toho čakania. Musí nájsť strážcu aj náhradníka sám. Za pár sekúnd sa premenil na slabý vír a ako vietor letel krajinou. Už dlho si nedoprial taký príjemný let. Vyslal vetry do všetkých kútov sveta a rozkázal im, nech prinesú toho, kto v sebe chráni kúzlo svetla.

***

„Esay!“ Ascor bežal chodbou za správcom, ťahajúc za sebou ďalších dvoch ľudí.
Esay sa otočil. Keď zbadala Ascora, nadvihol začudovane obočie. Už niekoľko dní ho nevidel a trochu sa obával, či sa mu niečo nestalo.
„Esay, viem kde je tvoj brat! Aj kúzlo temnoty! Toto je Prime!“ a ukázal na asi sedemnásťročné dievča s gaštanovohnedými vlasmi, „Má svetlo! A toto je Dusk. Fate mi ho poslala, aby bolo do neho vložené kúzlo temnoty.“
Esay sa zamračil. Spočiatku tomu nechcel uveriť, ale nakoniec sa usmial a naznačil všetkým trom, aby ho nasledovali.
„Môžete vyraziť ihneď?“ otočil sa, a keď uvidel Ascorovo prikývnutie, pokračoval, „Skvelé! Dám vám najlepšie kone-“
„Ja ani Prime ich nepotrebujeme! Daj jedného Duskovi a nech s ním ide Sceir. Vysvetlím mu, kde majú ísť.“
„Sceir je už slabý. Nevydržal by cestu. Teda, ak to nie je veľmi ďaleko. Radšej pôjdem ja. Je tam Reith. Je to zradca, zaplatí životom!“
„Dobre, tak s ním pôjdeš ty. Ja ako vietor a Prime ako slnečné lúče sa dostaneme všade. Ale tvoj brat-“
„On už nie je mojím bratom!“

***

Chýlilo sa k večeru, slnko sa pomaly vzďaľovalo, tiene sa predlžovali, slnečné lúče slabli a mizli. Vánok sa ticho vkradol cez otvorené okno dnu, na koberec špinavý od čerstvej krvi dopadli posledné slnečné lúče.
Pred krbom sa objavili Ascor a Prime. Oheň zasyčal a snažil sa dočiahnuť votrelcov. Ascor sa zamračil a fúkol do plameňov, ktoré sa na chvíľu stiahli.
„Tieto sa dajú len spáliť,“ povedala Prime a ponorila do nich ruku. Ako ju dávala nižšie, plamene klesali a zhasínali, až nakoniec úplne vyhasli.
„Skvelé! Ale teraz nájdime toho, kto drží kúzlo!“ pošúchal si Ascor ruky.
„Len nie tak rýchlo!“ za ich chrbtami sa zjavila Sworn.
Prime sa ihneď zmenila na malé slnko a vletela čiernovlasej do očí. Tá zjačala a spadla na zem. Z očí jej tiekli slzy a snažila sa všemožne vyhnať to svetlo a teplo zo zreníc.
Ascor sa premenil na vietor a nasledoval malú svetelnú guľu cez dvere dolu schodmi do najtmavších častí hradnej veže.

„Nib! Za tebou!“ muž s býčím krkom vykríkol a ukázal na otvorené dvere, cez ktoré preletelo svetlo.
Z Niba sa za okamih stala tma černejšia ako noc. Pohltil malé svetielko vo svojom vnútri a Prime zjačala, keď začala dohasínať. Nemohla sa zhmotniť. Šanca na prežitie mizla každou sekundou.
Ascor presvišťal cez temnotu ako víchor. Prerazil tú čiernu stenu, otočil sa začal ho k sebe priťahovať. Nib, skúsený bojovník, však Prime nepustil. Zvieral ju v sebe stále tuhšie a nedovoľoval jej svetlu preniknúť von. Ascor za zhmotnil a jediným rýchlym pohybom vytiahol meč a odťal tučnému mužovi hlavu.
„Nib! Pusti ju!“ zakričal z plného hrdla Ascor.
Keď sa mu nedostala odpoveď, ako búrka vletel do temnoty a rozložil sa v nej najviac, ako dokázal. Naťahoval ju ako cesto, dokým nezačala praskať.
Prime omdlela. Jej sily boli takmer úplne vyčerpané.
Ascor začul Nibov zúfalý výkrik. Vietor zožieral jeho vnútro, trhal ho na kusy. Nemohol sa dať do kopy. Keby sa pokúsil zhmotniť, na rozdiel od Ascora, by ho to roztrhlo. Vietor, obalený hustou tmou, sa vzpriamil a oboma rukami sa jej pevne zachytil. Rozdriapal ju ako mačka kmeň stromu. Uvoľnil z jej vnútra slabučké svetielko, ktoré dopadlo na zem a nehybne ostalo ležať. On však pokračoval ďalej. Vytiahol dýku a rezal tmu na kúsky. V tej chvíli do miestnosti vstúpil Esay, ktorému po meči a nohe stekala krv, čelo mal mokré od potu. Dusk zastal hneď za ním.
Ascor rýchlo vyskočil. Nib sa v okamihu zhmotnil na krvácajúcu kôpku a Esay so svojim obojručným mečom dokončil, čo Ascor začal. Hladko oddelil hlavu od zničeného tela.
Esay si vydýchol, „Dusk, teraz musíš prebrať kúzlo temnoty.“
Muž asi v Esayovom veku prikývol a priložil ruky k Nibovmu telu. Mágia sa krútila v jeho rukách ako krvavá špirála a vnikala do jeho vnútra.
Esay sa otočil a uvidel Ascora pri Prime. Už sa trochu spamätala, ale ešte bola veľmi slabá. Ležala na podlahe a Ascor ju hladil po dlhých jemných vlasoch.
Keď sa Esay pozrel za nich, srdce mu zamrelo od hrôzy. Za Prime boli na stene položené drevené dosky a na nich bol pribitý Reith. Bol dorezaný, krvácal z mnohých otvorených rán. Jeho dych bol slabý, srdce mlelo z posledného.
Ascor zachytil Esayov pohľad, „Už mu nemôžeš pomôcť...“
„A ty? Veď si nejaký strážca, ovládaš mágiu. Zachráň ho!“
Ascor pokrútil hlavou, „Môžem mu napraviť kosti, nechať znovu zrásť orgány a dať na správne miesta... Ale on už v sebe nemá žiadnu vôľu žiť. Bol toľkokrát podvedený! Môžeš urobiť len jedno, Esay, zabezpečiť mu rýchlu smrť..“
Esayovi po líci stiekla slza keď vytiahol dýku. Nielen v Reithovom, ale aj v jeho srdci ostala diera. Ostalo mu tam prázdne miesto, ktoré už nikto nezaplní.

_________________
Tak sme konečne so ženou boli v tom Westerose.
- sent from my iPhone


Naposledy upravil Annun dňa Ne. 26. Dec 2004, 18:20, celkovo upravené 1 krát.

Hore
 Profil ICQ  

Dream
Obrázok používateľa

Založený: 23.07.2004
Príspevky: 4004
Body: 43
Bydlisko: Londyn

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
Ehm ehm, k tomuto sa radsej ani nevyjadrujem! to kto pisal?! :ikonka26: A mimochodom, je to nagini_drake@hotmail.com... ^_^ Atlas.sk bol len prechodny lebo Hotmail bol debil a nefungoval tak, ako mal.

_________________
There be the dragons.


Hore
 Profil Facebook  

I am your father!
Obrázok používateľa

Založený: 16.07.2004
Príspevky: 6471
Body: 222
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
nage napísal:
Ehm ehm, k tomuto sa radsej ani nevyjadrujem! to kto pisal?! :ikonka26:

Žeby ty? :)
nage napísal:
A mimochodom, je to nagini_drake@hotmail.com... ^_^ Atlas.sk bol len prechodny lebo Hotmail bol debil a nefungoval tak, ako mal.

Opravené.

_________________
Tak sme konečne so ženou boli v tom Westerose.
- sent from my iPhone


Hore
 Profil ICQ  
Zobraziť príspevky za obdobie posledných:  Usporiadať podľa  
Vytvoriť novú tému Odpovedať na tému  [ Počet príspevkov: 3 ] 

Všetky časy sú v UTC + 1 hodina [ letný čas ]


Kto je prítomný

Ľudia sediaci pri tomto stole: Žiadny registrovaný používateľ a 21 hostí.


Nemôžete zakladať nové témy pri tomto stole
Nemôžete odpovedať na témy pri tomto stole
Nemôžete upravovať svoje príspevky pri tomto stole
Nemôžete mazať svoje príspevky pri tomto stole

Hľadať:
Skočiť na:  
cron
Little spaceships
Powered by phpBB © 2000, 2002, 2005, 2007 phpBB Group
Karma MOD © 2007, 2009 m157y, modifications © 2010 Annun