HuSä

s prázdnymi rukami a plným srdcom,
na cestách svetom, tulavým krokom..

vietor ma pohladí, strom ochladí,
slnko zahreje, mesiac zaseje
do mojej duše semienko nádeje,
že v jeho svite vílu uvidím..

starosti bokom, radosti skokom
vyjadrím...
čarovné miesta, cesty a lesy
navštívim...

túlam sa rád,
no túlim sa radšej..
aby som na to zabudol,
kráčam viacej..

s túlavym srdcom plným Lásky kráčam sám,
na cestách ľudoprázdnych sa hľadám...

pekne

Ja asi nemám čo hovoriť(pretože moje básne sú zrejme horšie), no mohlo to byť z diakritikou...

ked sa clovek sustredi o druhej v noci na pocit, ktroy chce vyjadrit, tak mu ani nenapadne pisat s diakritikou ale dam ju tam..

tomuto vravim basen. viac k tomu ani netreba hovorit.

prve tri slohy su perfektne rytmicke spevave, potom sa to zosralo,prvy sok ze protagonista je muz (imho to vyzeralo dost zensky) a zvysok je akoby uz nasilu splacany

Teraz je to fakt dobre, len to niekde rytmicky nevychádza.