„Hajzel, ty si ma hodil na zem?“ vrieskal na plné, opité hrdlo nejaký hulvát v parku. „ Sa uvedoooom, mám ťa zabiť????? Veď ja by som za teba život položil!!!“ hulákalo to teleso pripomínajúce človeka ďalej.
Môj zrak sa zameral na osobu, ktorá zo seba priam dávila tieto romantické slová. Predsa len, iróniu paradoxu mám veľmi rád. Napriek hustnúcej tme sa mi podarilo celkom dobre pokryť celý výjav. Mladý, mierne povedané, ožratý chalan oblečený v trendoch najnovšej „made in China“ módy. Viem o čom hovorím, sám v takej chodím. Popri tom, ako dával svetu najavo svoj hnev, sa zviechal zo zeme. Nad ním stál ďalší, obdobne oblečený chlapčisko. Teda, nestál. Kymácal sa, potácal z jednej strany na druhú, spredu dozadu, zozadu dopredu, z blata do kaluže. Všetko naznačovalo tomu, že v danej chvíli je on ten dominantný samec na scéne. Táto dvojica vo mne vyvolala zmiešané pocity. Asi preto tam bola tá dievčina, nech je z toho trojka. Snažila sa celej situácii zabrániť, ale jej slzy našepkávali s akým výsledkom . Aj balónik, kúpený na jarmoku, to vzdal a uletel preč. Škoda, to hélium by sa dalo lepšie využiť.
Premýšľal som, čo by som sa z tohto výjavu mohol naučiť. A čomu by sa naučili oni. Traja ľudia, tri osudy, tri možné vzťahy a zrejme tri litre burčiaku na osobu.
Tak som sa zodvihol, vytiahol dýku a šiel zistiť, kto za koho položí život.
|