Stretli sa raz Pravda a Faloš na rozkvitnutej lúke. Pravda sa niesla vznešene a hrdo, mala oblečené krásne šaty a jej telo zdobili neobvyklé prekrásne šperky. Faloš sa len zakrádala ako tieň, pozorovala z diaľky očami lovca, sliedila. Závistlivá Faloš, premýšľala ako Pravdu pripraviť o jej šperky a krásne šaty. Vyzvala ju teda k hre . - Poď, budeme hrať,- volala ju sladkým hlasom. – Zabavíme sa. – Pravda pristala. Sadli si do trávy a Faloš rozdala karty. Akoby nebesá boli na diablovej strane, o chvíľu úlisná Faloš, mala v lone všetky vzácnosti Pravdy. Pravda prijala porážku dôstojne. Iba sa usmiala a Faloš nechala tešiť sa z nadobudnutého bohatstva. Avšak Faloš nevedela ako zaobchádzať s drahocennosťami. Považovala ich za hračku a neuvedomovala si skutočnú hodnotu šperkov Pravdy. Pre Faloš boli bezcenné a keď ju omrzeli, zakopala ich a nikto nevie kam. Boli mnohí, čo poklady hľadali a podaktorí, čo pochopili skutočné hodnoty, poklad v útrobách seba našli. Odvahu, úprimnosť, čistotu srdca, lásku, súcit. V ich dušiach navždy zavládol mier a šťastie. Faloš znovu začala sliediť za Pravdou, lebo ju chcela pripraviť aj o jej vznešený šat. Onedlho sa stretli na brehu rieky. Pravda s ľútosťou spozorovala, že Faloš už nezdobia jej vzácne šperky. Sadla si na breh a smútila. - Poď zaplávame si, je horúco. – vyzvala ju. Pravda znovu pristala, netušiac, o čo sa Faloš zase pokúša. Vyzliekli si šaty a nechali ich na brehu. Vošli do vody a chvíľu sa kúpali a šantili. V tom sa Faloš vrhla k brehu, nechajúc Pravdu v nemom úžase, aby sa pozerala ako si oblieka jej krásne šaty. Pravda vyšla z vody a nevšímala si posmešky, ktorými ju Faloš zahŕňala. Neobliekla si však šaty utkané z klamstva, žiarlivosti a hnevu a nechala ich na brehu rieky a nahá odišla. Od tých čias ľudia, nerozoznajú Faloš prezlečenú za Pravdu. Ale je veľa takých, čo ju odhalili a bojujú s ňou. Sú to tí čistého srdca, odvážni, úprimní, žijúci v pokore a láske. Pravda dodnes blúdi nahá po svete, ľudia od nej odvracajú svoju tvár pre jej nahotu, mali ju radšej prikrášlenú a zaodetú do vznešených slov, iba slepci vidia, že najkrajšia je práve nahá.
|