HuSä

Táto úvaha je veľmi ťažká, no myslím, že môže prospieť naozaj každému. Kto ju však chce čítať, nech je pripravený, že sú to naozaj vážne témy. Nech má čistú a otvorenú myseľ.


Základná otázka a skutočné šťastie

Základná otázka je:
Kto som?
Nie moje meno a priezvisko, povolanie, stav, ale kto skutočne som. S tým sú späté otázky:
Čo robím na tomto svete?
Prečo tu som?
Odkiaľ som prišiel a kam pôjdem?
Nemá zmysel sa ďalej pýtať. Pokiaľ nevyriešim toto.
Je to akoby základná premisa môjho života. Akoby zadanie príkladu, ktorý mám vyriešiť. Pokiaľ si však zadám nesprávne údaje, aj výsledok bude falošný. Hoci bude zdanlivo správny.
Smutné je, že na tieto otázky naozaj málokto, ak vôbec niekto, vie správnu odpoveď. Hoci ju všetci cítime kdesi hlboko vo svojom vnútri.
Ak by som sa opýtal:
Ako sa voláš?
Odkiaľ si?
Čomu sa venuješ?
Na to musíš vedieť odpoveď. Ak by si odpovedal neviem, vyhlásia ťa za blázna. No ak nevieš odpoveď na tie najzákladnejšie a najdôležitejšie otázky tvojho života, nie si o to väčší blázon?
No nie len ty, ale aj ja a my všetci.
Nie sme o to väčší blázni?
Niekto sa ťa spýta, na čo študuješ, na čo chodíš do práce?
Odpovieš, veď to je jasné, potrebujem sa zabezpečiť. Študujem preto, aby som mal dosť znalostí a vedel si nájsť dobrú prácu. A ak už pracujem, robím to preto, aby som mohol mať dosť peňazí, mal nejaké svoje istoty – dom, auto, rodinu, jednoducho aby som mal zabezpečený život.
No bude takým, keď to urobím?
Hocikto, kto má dom, auto a rodinu vám potvrdí, že mu to nestačí. Necíti sa dostatočne zabezpečený, chce viac. Stále viac. No nemôže pochopiť, že tento svet mu to jednoducho nedá. Alebo to nechce pochopiť.
A prečo chce byť človek zabezpečený?
Vo vidine, že tak bude žiť šťastný život. No keď niečo dosiahne, o čom si myslí, že ho to zabezpečí, je šťastnejší?
Možno na krátku chvíľu áno. No potom nie. A nemôže byť, pokiaľ nedosiahne niečo ďalšie, väčšie. Ale ak aj to dostane, nebude šťastnejší. Možno sa bude cítiť istejšie, no bude to falošná istota.
Každý človek, ja, ty, úplne hocikto, vo svojom vnútri cíti, že hlboké šťastie nemôže prúdiť z vonka. Ale musí prúdiť zo mňa. Ja sám sa musím urobiť šťastným.
Ale ako?
Kupovaním, kariérou, slávou?
Nie, toto všetko je zvonka. I preto je mnoho známych prípadov miliardárov, úspešných podnikateľov, celebrít, ktoré spáchali samovraždu, lebo šťastný neboli.
Tak prečo máme opakovať ich chybu a skúšať to aj my?!
Nemyslím, že to je správne riešenie. Odpoveď totiž treba nájsť vo svojom srdci. Pokiaľ sa nezamyslíme a nevyriešime svoje základné životné otázky, svoje smerovanie, nebudeme šťastný.
Čoraz častejšie sa dnes stretávame zo slovíčkom frustrácia. Čo to je a prečo to spomínam?
Je to pocit nenaplnenosti. Pocit prázdnoty. Pocit, že všetok môj čas ma nezadržateľne posúva k smrti a ja to nemôžem zastaviť. Že ma zožiera a ničí.
Čo sa nám často dáva ako odpoveď?
Protivojna. Riešenie tohto sveta. Tvoj čas ťa ničí?
Nič ty jeho!
Zabíjaj svoj čas pozeraním nezmyselných programov v televízii, bezduchým prezeraním stránok na internete. Užívaj si a nevnímaj, že tvoj čas sa kráti. Veď potom príde aj tak koniec a ty s tým nič nemôžeš urobiť.
No chceme to?
Chceme zabiť všetok svoj čas len preto, aby sme si neuvedomili, ako sa nám kráti?
Nechceme radšej proti tomu niečo urobiť, nechceme, aby bol naplnený zmysluplne?
Ak by sme sa na chvíľu, čo len na krátku chvíľu, naozaj úprimne zamysleli, určite by sme pocítili, že áno. To chceme. To chcem ja, to chceš ty. To chce každý.
Nechcem bojovať stratégiou tohto sveta. Veď tá je nezmyselná!
Nikam ma neposunie, dáva mi len istú náhradu, len „placebo“ aby som nevnímal skutočnú desivú realitu. Ale keď chcem o nej rozmýšľať a zmeniť ju, povie mi:
„Človeče, zabudni na to, to sa nedá!
Radšej rob to čo každý. Veď tak to predsa má byť!“
Tento svet ani nechce, aby som sa zamýšľal. Aby sa hocikto zamýšľal. Aj preto je tu toto zabíjanie času. Aby sme nemali čas rozmýšľať a uvedomiť si, v akej priepasti sme. Ako žijeme náš život.
Čo teda chcem povedať?
Skúsme sa na chvíľu zastaviť. Zamyslieť sa.
Chceme sa chodiť opíjať, fajčiť, drogovať...
Proste uspokojovať svoje zmysly, aby sme tak aspoň na chvíľu mali vidinu šťastného života?
Alebo sa chceme hnať za školou, kariérou, peniazmi, aby sme pomocou nich dosiahli istoty a cez ne našli šťastie?
Alebo chceme to pravé, skryté šťastie?
Hoci je hlboko v našom vnútri. Dá sa nájsť. No treba o neho bojovať.
Život sám má byť boj o toto šťastie. Všetky náboženstvá, ktoré chcú hlásať šťastie svorne tvrdia toto:
Tento svet mi ho nemôže dať!
Moje skutočné šťastie nemôže prísť zvonka!
Ja sám ho musím nájsť vo svojom vnútri. Ten trvalý, hlboký pocit uspokojenia.
Ako?
Obrátim sa ku kresťanstvu, keďže sám som kresťan. Nechcem od nikoho, aby musel nasilu uveriť v Boha a tak nasilu „získal“ pravé šťastie.
Chcem len na učení Ježiša uviesť príklad, ako toto šťastie dosiahnuť. Použijem výňatok z evanjelia podľa Lukáša a rozoberiem ho. Aby som, vzhľadom na dnešnú dobu, ukázal, čo Ježiš radí. Je to Ježišovo pokúšanie na púšti. No budeme až prekvapený, ako aktuálne a súrne toto posolstvo je. A ako sa dá uplatniť práve v tejto situácii.

Ježiš, naplnený Duchom svätým, sa vrátil od Jordána a Duch ho viedol do pustatiny, na štyridsať dní, kde ho diabol pokúšal.
Nič nejedol v tých dňoch a preto, keď skončil, pocítil hlad. Tu ho diabol oslovil:
„Ak si Syn Boží, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom!“
A Ježiš mu odpovedal:
„Napísané je: Nie len z chleba žije človek.“
Potom ho vyniesol do výšky a v jednom okamihu mu ukázal všetky kráľovstvá sveta.
I vravel mu diabol:
„Dám ti všetku túto moc a slávu, lebo ja som ju dostal a dám ju komu chcem. Ak sa mi teda budeš klaňať, toto všetko bude tvoje.“
Ježiš mu však odpovedal:
„Napísané je: Pánovi, svojmu Bohu sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť!“
Potom ho zaviedol do Jeruzalema, postavil na vrch chrámu a vravel mu:
„Ak si Syn Boží, zhoď sa odtiaľto, lebo je napísané:

Anjelom svojim dal príkaz o tebe,
aby ťa chránili;
budú ťa držať na rukách,
aby si si neurazil nohu o kameň“

A Ježiš mu odpovedal:
„Povedané je: Nebudeš pokúšať Pána, Boha svojho!“
Keď sa ho však diabol napokúšal, odstúpil od neho do určeného času.

Pokiaľ chceme nájsť skutočné šťastie, musíme prekonať tri veľmi silné túžby. Ako tri otázky diabla z tohto výňatku evanjelia. Sú to túžby, ktoré do nás vsadil tento svet a my sa od nich musíme očistiť, inak budeme slepý a neuvidíme, ako nájdeme pravé šťastie.
Prvá túžba, je túžba po chlebe. Túžba po tom niečo mať, aby mi to zaručilo šťastie. No pokiaľ sa nezrieknem tejto túžby a budem žiť v tomto šťastí, to pravé nikdy nenájdem.
Toto sú aj spomínané istoty, peniaze, dom, rodina, práca...
Ale veď sme sami na svojom živote svedkami, že toto nám skutočné a trvalé šťastie neprináša. Tak prečo sa tohto nezrieknuť?!
Možno by sme aj chceli, ale nevieme ako. Teda si môžem prečítať odpoveď.
Nie len s chleba žije človek. Čo to znamená?
Neznamená to to, že aby sme dosiahli šťastie, máme celé dni len filozofovať, prípadne sa modliť. Znamená to však, že aj, a dôležité je slovíčko „aj“, toto máme máme robiť. Všetko, čo v živote vykonám, mám premyslieť. Môj život sa nemá skladať iba z „chleba“, teda tej hmotnej časti, a tomu všetko podriadiť. Ale aj s duševnej, duchovnej. Mám za každý deň aspoň na chvíľu zamyslieť, aký zmysel majú veci, čo robím. Ako ma to skutočne posúva a prispieva to k môjmu skutočnému šťastiu. Ako to pomáha môjmu vnútru.
Ak tu takýto význam nie je, na myseľ sa mi hneď musí drať otázka: Prečo to vlastne robím?
Takto môžem z môjho života postupne vyhodiť všetko „zabíjanie času“ alebo ho aspoň obmedziť na čo najmenšiu možnú mieru. Zrazu sa mi „objaví“ čas a ja môžem zisťovať, čo je to život, ktorý je šťastný. Ktorý má zmysel.
Pretože tento čas môžem využiť zmysluplne, tak aby ma skutočne vnútorne uspokojil.
A ako zistím, čo ma skutočne vnútorne uspokojí?
Celkom jednoducho. Položím si takú zaujímavú otázku:
Čo by som dnes robil, keby som vedel, že zajtra isto umriem?
Myslím, že každému z nás sa hneď v mysli objaví mnoho vecí, ktoré by inak odkadali, alebo by robili inak. Nepohádam sa zo svojim bratom, sestrou, matkou, priateľom, priateľkou – veď chcem, aby na mňa spomínali v dobrom!
Venujem nejaké úsilie na pomoc chudobným, prírode. Nech tu po mne niečo ostane, keď odídem. Nech ľudia vedia, že som bol správny človek!
Myslím, že by sa tu dalo vymenovať naozaj mnoho, mnoho vecí. Každý z nás vie, že by si nerobil srandu. Nešiel by sa opíjať, ani by nešiel naposledy do bordelu. Vedel by, že to skutočný zmysel nemá a že by to nebol skutočne naplnený, ale naopak, zahodený čas. Nevenoval by maximum svojho času práci, lebo by vedel, že v skutočnosti chce byť i z rodinou a tá je pre neho dôležitejšia.
Je to všetko tak prosté. A pritom sa stačí zamyslieť.
Druhá túžba je túžba čosi dosiahnuť. Získať slávu a „šťastie od druhých“.
Nech ich obdiv mi pomôže si uvedomiť, aký som úžasný a dokonalý. Že len tak budem šťastný, keď o mne všetci budú vedieť.
S tým je spätá i tretia túžba, túžba neprijať sa takého, aký som.
Aj stať sa slávnym, aj mať kariéru, všetko pramení i z toho, že sa neviem prijať taký, aký som. I rôzne závislosti pramenia z toho, že sa chcem utiekať niekam do ilúzií, predstáv, nevedomia a utiecť od toho, aký som.
No ak sa na chvíľu zamyslím, viem, že to nie je riešenie. Ja a ty a každý jeden človek, ak chce byť šťastný, sa musí vedieť prijať taký, aký je. S takými zdravotnými problémami, aké prežívam. S takými finančnými ťažkosťami alebo takými a presne takými slabosťami, zlyhaniami, nedokonalosťami, aké práve mám. Nemôžem dosiahnuť šťastie, pokiaľ budem žiť pre predstavu, aký by môj život mal byť. Musím sa uspokojiť s tým, kým som, s tým, čo mám. Až potom môžem prípadne začať niečo meniť. Až potom môžem nachádzať to pravé, hlboké a trvácne šťastie.
Pokiaľ si spojím obe odpovede, už sám môžem prísť na to, ako byť šťastný. Ako si nájsť odpovede na tie najzákladnejšie, najdôležitejšie a pritom najpodceňovanejšie a najzabúdanejšie otázky môjho života.
Budem si istý, že to nie je nič z toho, čo núka tento svet. Že to ide zo mňa a len ja sám svojím uvažovaním, hľadaním a tápaním môžem pomaly odkrývať kúsky mozaiky, z ktorej sa toto skutočné šťastie skladá.
Pravda, je to veľmi ťažké, ale nie nemožné.
No dá sa nájsť pomoc. Mnoho filozofov už od dávna formovalo myšlienky, ako žiť šťastný a naplnený život. Teraz nemyslím materialistov alebo marxistov ovplyvnených komunizmom či povrchným štýlom života. Myslím hlboko duchovne zameraných intelektuálov, ktorí si vedeli odvodiť to, čo ja odvádzam v tejto úvahe.
Na pomoc možno vziať i vieru, ktorej základom je toto šťastie. Toto trvalé a stále vnútorné životné uspokojenie. Ktoré naozaj musí prísť až po istom procese vlastného sebauvedomovania, sebareflexie a následnej pomalej ale skutočnej zmeny. Zmeny k lepšiemu. Ktorá pretvára moje vnútro a robí v ňom priestor pre toto skutočné šťastie. Pravý pokoj. Lásku.
Áno, myslím že lásku. Lebo keď si uvedomíme, len keď skutočne rozdávame druhým lásku a milujeme ich, len vtedy sme skutočne šťastný.
No prečo som to nepovedal hneď?
Lebo bez tejto vnútornej zmeny nemôžeme chápať skutočný zmysel slova milovať. A ak to nemôžeme chápať, ako to môžeme konať?
Iba strojene, nasilu, donútene. Takto však môžeme prísť k poznaniu trvalej lásky, ktorú môžeme stále rozdávať a robiť tak pre seba i svoje okolie trvalé šťastie.
Preto si myslím, hoci to je naozaj môj osobný postoj, že práve viera v Boha ako túto lásku nám môže pomôcť sa pretvárať. Už len preto, že mnoho jej filozofov nádherne opísalo cestu za láskou – teda trvalým šťastím. Preto s jej pomocou môžeme kráčať „proti prúdu“ tohto sveta, ktorý nás inak núti ísť úplne opačným smerom.
Môžeme si s pokojným svedomím zodpovedať naše základné otázky. A môžeme si byť istý svojím šťastím. Nech nám potom hocikto vraví čokoľvek, mi už poznáme pravdu o šťastí. A nie nadarmo sa hovorí, že pravda nás oslobodí.

dnes som umrel

len tak dalej! len tak dalej joki!
moje oblubene ftipne blogy nejako nepribudaju, d-fense uz je moc vazny a trnka+kodon tez len raz za tyden
a ked ja sa chcem bavit

pod a dalej tvor!

Missed the spirit of the forum...

Ja len preventivne: docital to vobec niekto z predrecnikov do konca?

Ja.

Sice len preletel, na vytvorenie dojmu to vsak (tentoraz, vynimocne) myslim staci.

Ja som vás varoval rozmýšľanie niekedy bolí
Nuž čo, nechám to tu pre mizivú nádej, že to niekto prečíta a pomôže mu to.

Inak díky za názor chlapci, určite už viem čo-to o vašom intelekte.

PS: Ten obrázok Hulga Hogena (jedného z najznámejších wrestrelov WWE) s týmto ako súvisí?

Tak dajte aspon nejake normalne komentare.

Vesele sa najdu kadejake, napr.

"Nerymuje sa to!"

Vyrobim, ked docitam, ide to tazko.

vsimol som si, ze laska je kluc ku vsetkemu 4/5 wannabe moralistov. jak mate v sebe lasku tak ste vyhrali, budete zit stastne, vsetci Vas budu mat radi a bude slanina zadarmo. laska sem, laska tam, vsetko obhajime laskou, lebo laska je zaklad vsetkeho.

este nech niekto s tychto wannabe moralistov presne definuje co je to laska a budeme vsetci spokojni.

P.S. Joki, cital si Chatrč?

a co si sa dozvedel o nasom intelekte?

Esteze ty nam tu dvihas uroven. May Megan Fox be with you.

@alef0 -> ak by som sa mal normalne vyjadrit, tak by som povedal ze toto je strela mimo. Myslel som si, ze Joki sa uz po svojich predchadzajucich "osvietenych" dielach pouci ze tuto publikum si nevyzaduje a nevyhladava religioznu omacku. Kompozicne to je tzv. wall of text, teda malo clenene a aj ked Joki klepol enter po niektorych vetach, stale tomu chyba clenenie na odseky. Dalej mas tam, Joki, pravopisne chyby (napr "stastny" v plurale ku koncu, vseobecne mn. cislo ti volako nejde).

asi to co ty po tom nasom flejme o mojom intelekt is in the eye of the beholder I pressume.



so fukkin troo. s laskou si aj jaguar kupis. najma ked je to ta predajna

Nuz,

toto nie je uvaha, ale kazen. Viem si to zivo predstavit deklamovane z kazatelnice, co je pozitivum. Tazko negativne je moralizovanie, ktore z toho razi, navyse moralizovanie, ktore bude zrejme hodnotene bipolarne: ludia, ktori veria, si to odspia ako vec, ktoru poznaju, a ludi, ktori neveria, to nepresvedci.

Naozaj, argument "viera vo vas najde stastny zivot" nie je konstruktivny argument, to je len konstatovanie faktu, ktory zrejme kazdy veriaci uz vidi.

Neustale zamyslanie, ci kazdy dych, pohyb a krok robime ad maiorem dei Gloriam je nedosiahnutelny ideal, pre mna natolko abstraktny, ze je az nedosiahnutelny. Hladat zmysel zivota v neustalom pytani sa, kde je, a v jeho neustalom hladani, moze vyustit v to, ze clovek stravi hladanim dlhu dlhu dobu, a nakoniec zisti, ze nenasiel nic. Alebo ze jeho zmysel zivota mu usiel, lebo marnil cas hladanim. Vidim velku analogiu v Cechovovych poviedkach (Izba c. 6), kde sa hlavny hrdinovia zacal znenazdajky prilis zaoberat zmyslom zivota, poslanim a vlastne tym, ci ma jeho praca zmysel -- a ked zistil, ze nema, ze v konecnom dosledku sa nic nezmeni, zlomilo ho do to sialenstva.

Cechov asi nebol veriaci.

Apel na neustale zamyslanie sa je presne priklad kazatelskeho apelu. ,,Zite pre vieru" nie hrdo, znie dostojne a spravne, ale v konecnom dosledku je to len abstraktne a generalne opakovanie priamo a bez metafory podavanych moralisticky uvadzanych myslienok, ktore sa opakuju uz vela tisicroci.

S niektorymi lokalnymi vecami suhlasim -- tretia tuzba. Niektore su cista fabulacia, kto dokaze predvidat, co by urobil jedinec v predtuche svojej smrti? Mozeme len tipovat a stavat poviedky. Niekto sa mozno vyspoveda, niekto sa naozaj ozerie.

Niektore tvrdenia su povazlive a dominuju celej kazni. Druha tuzba, kde kazdy tuzi po uznani, je pravdiva ale abstraktna vizia "chcem uznanie" jednoducho nefunguje. To je vlastne cely fatalny moment eseje, ktory som naznacil uz vyssie - povedat si, ze "chcem byt stastny/spokojny/respektovany" len malokedy povedie k skutocnemu stastiu/spokojnosti/respektu. Tieto veci totiz prichadzaju ako dosledok drobnych kazdodennych krokov, su spatne, retroaktivne. Ludia, ktori si dali epicke vyzvy, ich nikdy nedosiahli.

Co je najhorsie, kazen obsahuje mnohe, prepytujem, vidlacke argumenty, ktore rozosmeju nielen proklamovaneho "hlboko duchovne zameraneho intelektuala". ,,Teraz nemyslím materialistov alebo marxistov ovplyvnených komunizmom či povrchným štýlom života." je prejavom hlbokej autorovej neznalosti, a povedomia na urovni "komunista = zly, krestan = dobry".

Keby odpovede na tieto otazky priniesli stastie, bolo by na svete sveta zit.

Ale svet nie je ani omylom taky jednoduchy a taketo kazne -- v tejto forme a tomto obsahu -- ho rozhodne neposunu.

bacha, aj som Tvoj intelekt nikde neznevazoval, ani som nepisal, ze si hlupy

srry, nechal som sa uniest ))

alef: ty mas fakt Gule