Starší pán si povzdychol: - Drahý pes, nie že by si bol drahý, ale ja potrebujem kľud. Ničí ma tvoj štekot. Pochop, že potrebujem kľud. Neviem, čo budem robiť bez teba, ale ak ma niečo na biednom svete ničí, tak tento štekot. Keďže meno som ti doteraz nevymyslel, nebudem ti už nijaké dávať, aj keď si bol dobrý spoločník. Ale pochop, že ja už potrebujem trošku kľudu.
Potom sa presunul na okraj paluby, hodil mu polovicu svojej ryby a z celej sily mu kopol do rebier; cítil, že jedno-dve mu tuším aj zlomil. Ešte chvíľu počul skuvíňanie a štekanie, ale to nemohlo trvať dlho, lebo pes to bol biedny a more veľké. Keď si líhal spať, už nepočul žiaden štekot, len na nohe cítil psove rebrá, až kým nezaspal.
Keď sa ráno zobudil, už to necítil.
FAQ
Hľadať
Členovia
Registrovať
Prihlásenie
