Bájka 3.
O pani riaditeľke
Možno by aj vás iritovalo, keby k vám hovorila pani riaditeľka ako ku psovi, a svojmu psíkovi ako k vám, totiž ani nie k vám, lebo vy ste pes, ale tak - ľudsky, alebo poviem, jak sprostá.
Trebárs si robíte robotu, myslím vyrezávanie suchých stromkov alebo natieranie brány na strieborno a nemusíte mať ani oči ani kameru za rohom, aby ste si čosi domysleli, keď počujete: Zmizni! Už aj zmizni!! Ale ja viem, nó... ja ťa mám rada, ja sa s tebou aj rozprávam... Ješišimária, prestaň! To je neskutočné s tebou už.. Idem po palicu!!
A pribehne pes aj k vám, a čo mu môžete?, akurát: Odíď pes, neznášam ťa. Odíď, lebo ti rozseknem hlavu na dve a budú z nej dve alebo ti ju natriem na strieborno, alebo vieš čo?, povedz pani riaditeľke, že je sprostá.
A odbehne, ale nič jej nepovie, a tak pani riaditeľka stavím sa že dodnes nevie, že je sprostá.