HuSä

Taký čas

V novinách som prečítal Stratil sa chlapec, zvláštne znamenie žiadne a dogrcal som sa.
Posledný mesiac trávim prakticky len dávením, ono ani netrávim, iba dávim.
Ináč, ten chlapec nebol ján mikláš, lebo on sa nestratil, takže ho nemuseli hľadať – tak nejako. Teraz (čil) pôjdem domov.
Možno že aspoň cesta bude niečo znamenať, pomyslel si ján mikláš, ale čoskoro nemusel dlho zisťovať, že nie, lebo cestou je nehorázne zbytočné pozerať na ľudí, či sa ti reku páčia, lebo ich len uvidíš, a potom už neuvidíš, čiže len raz, a to je nič.
V kostole si zistil, že ak si čakal lavice, tak tam sú. Hádam ti aj prišlo celkom zbytočné tam sedieť. Hádam nie zbytočné. Jedine si chápal, že to nechápeš a hádam preto si tam ostal sedieť, totiž iné si až pridobre chápal, jak je nanič. Kostolník povedal, že zatvára, ale jána mikláša zavrieť nechcel, takže musel odísť, zakašľať a dogrcať sa, napiť sa vody a dogrcať sa.
Doma ho čakala prázdna izba, to vedel, len nevedel, že až tak prázdna a že vie byť až tak prázdna. Ono bolo tam okno, ale to je asi tak všetko.
Napísal do novín. Stratil sa nábytok a veškeré vybavenie izby, také, jak máte všetci.
Trápne.
Mohol som rozhlasovať po meste Vykupujem starodávny nábytok, stoličky, stoly, kostolné lavice, môžu byť aj červotočné. V prázdnej izbe si rozmýšľal, čo by si mohol.
Oblaky? Oblaky.
Možno donesieš dvesto škrečkov, žeby zaplnili izbu, alebo zabiješ mačku.
Ešte som nezabíjal mačku.
Inzercia: Drobnochov: Kto daruje mačku? 0944 282 977
Myslel si na to, že okrem muchy tvojou rukou ešte nikto nezomrel, ani teba nikto nezabil, a niežeby si to potreboval, ale napadlo ti aj také, že keby si to spojil, boli by to dve muchy jednou ranou, lebo v prázdnej izbe ti môže všeličo napadnúť.
Koniec.