HuSä

Chlapec by sa aj ženil aj čo, keby oné

Neviem, či teraz hneď, alebo až o dve minúty si zalejem čaj (zelený čaj) a nebude mi vadiť, keď si ľahnem ku rieke, a príde to dievča, ale to nepríde, a iní občania by chodiť nemuseli, takže treba miesto starostlivo vyhľadať, v prvom rade vylúčime všetky mokrade, príliš veľkú burinu a komáre, nezabudneme na okolitý ľud a nakoniec by mohla byť nablízku čerešňa a tak ďalej, ale dnes to bude iba zelený čaj v kuchynke.
Z fajného hrnčeka bude stúpať para a z nej hmla, ešte stále teplá, do tváre hlavy postavy skrčenej nad hrnčekom na stole v kuchynke a nie práve domáca vôňa čaju bude chcieť povedať, že stíha, čo nestíha. Na dne hrnčeka sa budú z kúskov čaju menších od oka sitka vytvárať pri každom hrknutí iné obrazy a oči postavy nad stolom budú sledovať, či sa nezjaví písmeno, iniciála tej-ktorej, alebo aspoň niečo živé, ale žiadne písmeno, iba mesiac, mravenisko a potom obrys postavy, nie práve živej, skôr mŕtvej.
Už vidím človeka, čo kreslí kriedou na cestu a druhý človek sa ho pýta, čo robí a on, že obkresľuje postavu. Že či živú. Nie. A čo sa jej stalo... To musia zistiť, ale najskôr ju musia obkresliť. Prídu policajti? Áno, prídu to zistiť. Čo zatiaľ vieme? Že to bol muž. Mladý? Nebol najstarší. A mal aj ženu? Áno, mal aj ženu. Dobrú? Fúú, a jak dobrú...
Aj deti mali?
Neviem, šak som si to vymyslel.
Šak ja viem.
Šak ja viem, že vieš.
Či to má byť postačujúce... nevieš, určite nie pre neho, a hlavne nie pre teba.