Pri tvojej tvorbe sa na prvé prečítanie vždy najskôr zoznamujem so štýlom, rytmom prípadne "nerytmom", až potom môžem naozaj čítať a ... väčšinou to stojí za to. Toto sa podarilo. A dokonca, keď sa hrám na konci s tým slovom "skloním (ostrie)", tak mi v hlave vznikajú zaujímavé obrazy. Napríklad, ak tam dám "natiahnem (ostire k východu)" už je to také... útočnejšie
Inak, prečo je to tak, že kto má rád poetickosť, nemá rád inovatívnosť v poézii a zase naopak. Ja osobne mám rada aj to aj to, preto mi to asi nie je úplne jasné. Prečo by niekto, kto nerýmuje, mal byť menej hodnotný ako ten, kto má ešte navyše aj dodržaný nejaký rytmus. A to, že niekto rýmuje, ešte neznamená, že ide o nudnú poéziu alebo áno? Podlieha aj toto nejakej... ako to povedať ... móde?
Možno to patrí do inej témy
trošku som sa odtrhla z reťaze, no ale, čo už so mnou