HuSä

„Chcem dieťa.“ Vyvalila na mňa svoje krásne modré oči. „Od teba. Veď od koho iného?“

Sedeli sme oproti sebe. „Vážne, tvoje oči sú zárukou toho, že bude nádherné.“ Naďalej na mňa šokovane pozerala. „Vieš, už dlho mi to leží v hlave,“ nenechal som sa jej mlčaním vyviesť z rovnováhy, „myslím, že nastal čas, aby sme sa stali aj my rodičmi.“

Odpil som si z jej kávy a už mierne netrpezlivo som čakal na nejakú reakciu. Stále nič, len k meravému a začudovanému pohľadu sa pripojili otvorené ústa.

„Vyzeráš celkom komicky,“ pousmial som sa, ale potom vážnejšie dodal, „veď skôr či neskôr sme o tom museli začať uvažovať...“

Čašník na mňa stále kašlal a ona stále kašlala na akúkoľvek zmysluplnú reakciu. Ostatní hostia sa spokojne venovali svojim pokrmom a nezáväzným konverzáciám. O práci, počasí alebo o rodine. A presne o to sa tu pokúšam aj ja. Hoci uznávam, až také nezáväzné to nie je. Len tá mlčanlivosť ma priam hnevala: „Prosím ťa, mohla by si už k tomu niečo povedať?“

„Kto, dopekla, ste?!“

Som príjemne prekvapený ja osobne, nie celkom teda prekvapený, ale príjemne; totiž, páči sa mi to. Že, fajn;
Teším sa, ak budú, na ďalšie, ak sa sem zas dostanem

Toto by bol aky super skec! We is amoosed.

Pěkný, pěkný

pekne prevelice

fajnové

ľajk

Citácia:

kašlala

toto bolo super.
viac nemám čo povedať