|
Ondrej mi hovorí reku ak si myslíš, že tá postava, čo tu niekedy celé dni zmätene pobehuje, šprintuje v protismere po eskalátoroch, prípadne sa rozbehne po pohyblivom chodníku a pri prechode na pevnú zem vždy s pôžitkom nechá zotrvačnosť trhnúť jej celým telom, alebo len položí fľašku (od Fanty) na pás a preteká sa s ňou smiešne drobčivým krokom, pričom vždy v trojsekundových intervaloch pohľadom prudko skontroluje všetky strany, či sa nedajbože neblíži človek, lebo ľuďom sa vyhýba, pravdepodobne sa desí reči s nimi, nikto ju totiž nikdy nepočul prehovoriť, iba jedna pani, údajne po obšuchnutí sa o jej tašku vyslovila slovo prepáčte, bojazlivým detským hlasom, a vraj to nebol slovenský prízvuk; keď si myslíš, že je to strašidlo, tak si ozaj čudný SBSkár; lebo ja som SBSkár.
Ondrej tvrdí, že je to obyčajný človek, pomätený pravdaže, ale obyčajný; naopak Jakub tvrí, že vôbec nie je skutočná, keď sa jej zahľadíš do očí, čo vôbec nie je jednoduché, nie sú to skutočné oči, ba niekedy nie sú vôbec, a keď sa jej čosi spýtaš, úplne sa pomätie, až sa prudko vytratí, opýtaj sa ľudí, vôbec nevedia, o kom je reč, tzn. nie je skutočná; čo to vlastne znamená?, zdanie, zdanie, nijaké strašidlo; ale ja hovorím: Čo ty vieš?
Ujo, čo sa tu kde-tu objaví a posedí s pivkom na okne, hovorí, že je to strašidlo, vraj sa rozprávali. Hovorím mu, sa ho opýtaj, či je skutočné, ak si to aj sám nahováraš, keď budeš takto priamy, nepravdivú odpoveď si nenahovoríš; ale on hovorí: je, či nie je, my sme značne zmätení, ale toto nejde, ver mi, ono samé si je sebou tak neisté, že toto skrátka nejde.
_________________
Toogh
Naposledy upravil Toogh dňa Po. 06. Dec 2010, 21:47, celkovo upravené 1 krát.
|
FAQ
Hľadať
Členovia
Registrovať
Prihlásenie
