Narodenie Trnavskej Hrôzy
Tieto riadky píšem pod vplyvom nekonečných dávok opiátov. Moja vôľa je tak na dne že len oni su pre mňa jediným vykúpením ktoré momentálne mám. Skôr ako ma však začneš súdiť a vykladať mi o morálke a životospráve uvedom si že to čo som uvidel na samom kraji sveta je tak nesmierné a neuveriteľné že nebyť drôg, dnes by som nebol schopný zanechať jedinú zmienku o tom čo sa mi prihodilo. Nahliadol som na to čo nikdy nemalo byť ľudským zrakom zazrené. Stali sa mi veci ktoré nie su normálne a jednoznačne niesom ani ja samého seba schopný zaradiť medzi osoby bez mentálnej vady. Pretože to čo som videl, to čo sa mi navždy usídlilo v pamäti, to čo sa liahlo z mojej mysle snáď je len výplodom mojej fantázie a niesom schopný tvrdiť opak, nakoľko už niesom v tom postavení, aby som mohol správne zhodnotiť čo je realita a čo výplod mojej chorej mysle.
Počiatok incidentu ktorý ma nemilosrdne uvrhol do mojej samoty a do osídiel šialenstva som schopný odvodiť na dátum 12.December. V teň deň u mňa vypukli isté príznaky ktoré som si nevedel racionálne vysvetliť. To čo som pripisoval nachladnutiu ba možno aj chrípke - intenzívne šteklenie nosa ,nevysvetliteľné a veľmi intenzívne bezdôvodné slzenie z očí a neustály pocit upchatého nosa - ma prívadzal do šialenstva. Nepomáhala tradičná medicína a to musím podotknúť že som ako profesor jednoznačne odmietal šarlatánske naničhodné psuedo-medicíny. Tento pocit však neubúdal, práve naopak. Časom ma začalo brať na vracanie, vypľúval som veľké chuchvalce bledo-červeného hlienu. Vtedy som si povedal že už stačilo a podujal som sa vyhľadať lekára. Aké bolo moje prekvapenie keď pri lekárovi som nebol schopný jediného zakašlania, ba priam ma až obvinil z môjho prehnaného hypochondrismu a poslal ma kade ľahšie. Tu som však ešte nepochyboval o vlastnej duševnej nespôsobilosti. Do týchto pochybností ma uvrhlo až to čo sa udialo v noci z 16. na 17. Decembra.
Zabudol som sa zmieniť o nadpozemských snoch ktoré ma prenasledovali už istý čas. Dokonca si niesom schopný spomenúť kedy som sníval o niečom inom ako o tom nekonečnom metafyzickom zle ktoré ma prenasleduje všade kam sa pohnem. O zle, ktoré ku mne nikdy neprehovorilo jediného slova ale ktoré preberalo na seba podobu mojej zosnulej matky, otca, sestry! Nekonečné množstvo očí sa na mňa dívalo z každej strany a ja som letel ponad nekonečné mestá tvorené tou naj-desivejšou architektúrou o ktorej sa dá povedať jedine to, že nebola vytvorená ničím čo chodilo po našej zemi. Tohto večera som sa prudko strhol zo sna a cítil som obrovitý tlak v mojom nose. Ako by mi ho malo roztrhnúť z vnútra. Cítil som ako mi niečo tečie po oboch lícach a ako môj nos praská pod náporom niečoho čo sa derie von! Zaplavila ma nekonečná panika a hrôza! Metal by som sa keby som len našiel silu! Hýbal by som sa keby som len mohol! Nepredstaviteľný teror ma načisto paralyzoval. Niečo sa dralo von cez môj nos. Rôztodivné trilkovanie naplnilo moje uši.
Tikili-Tikili-Tikili! Cítil som jemné chĺpky na miliónoch malých nožičiek ktoré sa drali von z mojej nosnej dutiny a dychtivo prahli po tom aby vystúpili von z mojich útrob. To najhoršie však prišlo keď som zacítil škrabkanie v hrdle. Niečo bolo v mojom hrdle!
Tikili-Tikili-Tikili! Snažil som sa dáviť lenže stále som nemal svoje telo pod kontrolou. V tomto momente sa vo mne niečo zlomilo a ja som si uvedomil že to nemôže byť skutočnosť. Ako som si mohol racionálne odvodiť to čo sa mi deje! Nijako! A predsa som počul to diabolské trilkovanie, predsa som cítil to neznáme monštrum ktoré zo mňa liezlo ako novorodenecký puch z inkubátora. Žmurkal som očami lenže cez krv ktorá halila moju tvár som nebol schopný nič zazrieť na vlastné oči.Snívam alebo nie? Trilkovanie prerástlo do kriku a ja som bol schopný rozoznať slabiky! Mojou izbou sa nieslo neľudským hlasom škriekané Y'AI'NG'NGAH YOG-SOTHOTH H'EE-L'GEB F'AI TRHODOG UAAAAH!
FAQ
Hľadať
Členovia
Registrovať
Prihlásenie
