HuSä

Najzelenšie fóra slovenského Internetu.

Všetky časy sú v UTC + 1 hodina [ letný čas ]




Vytvoriť novú tému Odpovedať na tému  [ Počet príspevkov: 4 ] 
Autor Správa

Pútnik

Založený: 26.01.2011
Príspevky: 8
Body: 7
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
Presedel som celé hodiny v tom pretuchnutom pajzli, bohužiaľ bezvýsledne. Je tmavá noc a mňa začína bolieť hlava. Je to paradox, že mňa, človeka s tak tmavým vkusom dôkaze rozhodiť niečo tak obyčajné ako mesačné svetlo. Mesačné svetlo osvecuje celú tavernu, odráža sa od práchnivých parapet, sklže po kamenistej studenej dlážke a bezmilostne infikuje aj ten seba menší predmet v pajzli. Mesačné svetlo sa mi zaráža do zadku až ma to trhá pri srdci. Neviem čo tu robím. V rohu je starý televízor, taký ten socikovský model. Nad televízorom sem tam zabliká žiarovka, namiesto svetla produkuje iba chraptivé zvuky. Nič príjemne. S zavŕzganím sa postavím a rozhodnem sa ísť domov. Som nervózny. Znervózňuje ma mesačné svetlo a fakt, že mi pred hodinou došli cigarety. Chcem isť domov. Duchaplne som si obzrel svoje prepotené ruky a zrazu mi to došlo. Došlo. Informácia, fakt sa mi prelial od rúk až do hlavy. Neuveriteľné ma striaslo, veď ja neviem kde bývam. Záchvat paniky, strach o samého seba. Ako je preboha možné, že si to nepamätám?
„Bingo, gratulujeme, vyhrali ste lotériu“.

Mesačne svetlo ustúpilo prudkému svetlu. Ta úbohá žiarovôčka by toľko svetla nevyprodukovala ani za svojich najlepších čias. Napínal som zrak ako som len vedel, zdroj svetla som nenašiel. „Prepáčte, že sme vás nechali čakať, ale po našich službách je obrovský záujem a náš manažment je maximálne zaťažený.“ S čista jasná sa predo mnou zjavil celkom sympatický chlap. Taký ten tlstučký úradnícky typ, s kufríkom a vo fraku. Tlsté líca a prenikavo modré oči mi znemožňovali odhadnúť vek. Nemo som naň zízal, v tej chvíli som sa na žiadnu duchaplnú reakciu nezmohol. Pohybom ruky mi naznačil aby som si sadol. Odfúkol prach na stole a položil naň kufrík. „A tak, môžeme začať. Volám sa Arnold Moris, a bol som vám pridelený ako váš sprievodca smrťou“.

Ako som spadol zo stoličky na zem, drevená dlážka nahlas zavŕzgala. Všade okolo sa rozvíril prach, Arnold sa rozkašľal a začal mávať vreckovkou. Najviac ma bolel fakt, že necítim bolesť. Fyzickú bolesť necítim určíte, to čo sa vo mne odohrávalo bolo neopísateľné a bolestivé. S vypätím všetkých síl som sa zase posadil.

„Prepáčte, dovolím si poznamenať, pôsobíte vystresovane, dáte si vodu? Alebo vodku?“
Nemohol som tomu uveriť. Jeho modré oči na mňa prenikavo zízali. Pozeral na mňa tým svojím prihlúplo milým ksichtom a....usmieval sa. V tom okamihu mi to bolo jasné. Niekde je skrytá kamera, tento tučný sadista je herec a ja som asi nadrogovaný. Hocičo, som ochotný uveriť hocičomu, len nie tomu čo mi tak kľudne predostrel tučko Arnold.

„Podľa najnovšieho zákona, navrhnutým ministerstvom smrti, máte právo na hodinové informačné posedenie, kde sa dohodneme či vás pošleme do očistca, pekla, v najhoršom prípade do daňového úradu.“ Ako sa rozosmial nad vlastným vtipom, celého ma poprskal. Keď si všimol, že nezdieľam jeho zmysel pre humor, previnilo sa pozrel na dokumenty, ktoré už stihol vyložiť s čierneho kufríku.
„Prepáčte, ja som sa len snažil uvoľniť napätie. Ešte sa len zaučujem.
"Ako sa voláte? ....“
Neviem si predstaviť svoj prihlúply výraz tváre, ktorý zjavne hovoril za seba.
„Vlastne, vy to nemôžete vedieť. Prepáčte, zabudol som vám povedať. Všetky spomienky sa postupné vymazávajú. Takže, tu to máme...."

Listoval papiermi až kým jeden nevytiahol. Znalecky sa naň pozrel, potom na mňa, potom znova na papier. Bol som celý bledý a košeľa na mne sa lepila od potu. Nevedel som o sebe nič, vedel som že najbližšia hodina rozhodne o ... dlhej, viac ako dlhej, nekonečnej dobe, môjho života....ehm...no veď viete čo tým myslím. Samotný pojem nekonečna ma zarazil, a kebyže ma tučko nevytrhne s úvah tak nad tým začnem uvažovať. Aj keď úvahy nikdy neboli mojou silnou stránkou. A možno aj hej, neviem.

„Nevidím to veľmi ružovo pane. Vy ste v podstate odpísaný, tu sa naozaj nemáme o čom baviť. Pijete. Dajte si.“
Z kufríka vytiahol fľašu a nalial mi do špinavého poldecáku, ktorý sa s čista jasná objavil na stole. Ja som ho vďačne prijal. Zabolel ma fakt, že mi tu vetu „Pijete“ oznámil oznamovacou vetou. Aspoň niečo o sebe viem. Zrazu som si uvedomil, že mam vo vačku cigarety. Lačne som sa po nich natiahol, dym mi prechádzal hrdlom, ukľudňoval ma.

„Viete, do hrobu si máte pravo odviesť zlozvyky. Ďalší zákon. Ok, uplynulo už desať minút. Som povinný vám odpovedať na ľubovoľnú otázku. Neodpoviem vám iba na váš život, to po mne nemôžete chcieť. Aj tak by vám to bolo na nič, o sto -dvesto rokov by ste na to zabudli. V porovnaní s nekonečnom sa pre takú krátku dobu ani neoplatí míňať slová.“

Tučko Arnold, ako som si ho v duchu nazval, sa na mňa skúmavo zahľadel. Som zmetený, ale otázky ešte mám. Apatia, s akou som sa zveril samotnej smrti, ma zarazila. Kým sa on znudene pozeral na hodinky, ja som v mysli podberal slová.
„Kde som?“
Všimol som si, že v krčme v ktorej sa nachádzam neje nič, čo by vzdialene pripomínalo dvere. Za oknom bola kamenná stena.
„Nachádzate sa v prechodnom stupni. Je mi to ľúto, ale vo vašom jazyku sa to nedá presnejšie opísať. Táto miestnosť ma charakteristiku napodobňovať prostredie na ktoré ste boli počas života zvyknutý. Aby ste nepanikáril, a nezaregistrovali hneď vašu smrť.“

To je logické, fungovalo to naozaj dobre. V tom ma napadla otázka, viac ako podstatná. Aj keď som sa jej bál, položil som ju.
„Nevedeli by ste mi približné opísať, čo zo mnou bude. Myslím tým na.. vždy.?“
V jeho očiach som zbadal ľútosť. Vonku zahrmel blesk, v okamihu sa za oknom spustil dážď. Ukážkový pohľad človeka, ktorý zvažuje, ako čo najmäkšie povedať tragickú správu. Buď som mu bol sympatický alebo to bol naozajstný profesionál.
„Ste si istý že to chcete vedieť?“
„Samozrejme, poprosím do podrobná.“
Tučko Arnold sa odmlčal, nalial mi ďalšieho panáka a spustil.
„Od čias rímskej ríše mi tuto otázku ešte nikto nepoložil. Zaujímavé, prečo ti najodvážnejší idú do pekla. Budete celé..celú nekonečnosť ležať pribitý do stĺpu, s tela sa vám potokom bude liať krv, organy budú hniť, aj tak nezomriete, lebo už nie je kam. Najprv vám zhnije mozgové tkanivo, až kým sa nezačne prepadať miechou. Koža bude postupne nadobúdať všetky farby. Budete neustále horieť. Do tela vám budú pribíjať každých sto rokov nove klince. Na to mame ľudí, teda skoro. Budete smädný, nikto vám napiť nedá. Budete navždy hladný. A tak ďalej.“

Prvou reakciou som sa od strachu pocikal. Teplá tekutina mi začala stekať cez rifle a s čaptavým zvukom dopadať na podlahu. Menšia riečka si našla cestu k Arnoldovým lakovaným topánkam. O môj bože, táto predstava naozaj bolela. Úplné som onemel, neschopný ani jedného jediného slova. Chlpy na rukách mi zbledli a zvláštne sa zakrivili. Vedel som že niečo skončilo, a aj keď som nevedel presne čo, cítil som strašnú túžbu...neviem čoho. Ale cítil som to veľmi prudko. Strach v svojej rýdzej podobe mi rozochvel každý jeden atóm v tele. Na jazyku som zacítil slanú chuť, boli to slzy.
„Predpokladám, že už asi nemáte žiadne otázky.“

Arnold Moris sa postavil. Rukami si upravil skrčené čierne sako, vreckovkou si utrel lakované topánky. Jeho tučné malé telo prešlo asi sedem krokov od stola, otočil sa. Ako som tak pokrčený sedel vo vlastných šťankách, vedľa mňa poloprázdna fľaša vodky, musel som pôsobiť naozaj úboho. Neviete aké to je, keď vás samotná predstava doženie do šialenstva. Ja to viem. Je to tak zlá skúsenosť, že by ste ju nepriali ani diablovi. Ktorý si ma možno aj práve teraz obzerá. Či je tučko Arnold naozaj Diabol, to sa už nikdy za večnosť nedozviem.
Jeho chladný profesionálny ksicht ma asi desať sekúnd skúmal.

„Prepáčte, predpokladám že mi nebudete mať za zlé keď vás naveky opustím. Malá Evka oproti sa už hrá so zápalkami, nenechajme ju dlho čakať. Za dvadsať minút sú tu. Zbohom.“

Jeho tučné telo z čista -jasná zmizlo. Spolu s Arnoldom zmizlo aj svetlo, vrátilo sa mi to mesačné. A tak sedím v strede maličkej krčmy. Sedím vo vlastnom moči, uchlipkávam si z vodky a úzkostlivo nariekam. Som strašne bledý. Vlasy mam biele ako sneh. Ako sa trasiem a plačem, počúvam zvuky kvapiek, ktoré v pravidelnom rytme narážajú o parapetu. Hodiny vedľa starého televízora tikajú a žiarovka praská. Plačem a pot sa zo mňa len tak leje. V hlave sa mi odohráva známa melódia, neviem odkiaľ ju poznám, medzi vzlykmi si spievam. „Do not wory, couse the every little thing, is gona be all right....“


Naposledy upravil MaximDuleba dňa Pi. 25. Feb 2011, 13:22, celkovo upravené 1 krát.

Hore
 Profil  

Pútnik

Založený: 26.01.2011
Príspevky: 8
Body: 7
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
ludkovia, potrebujem inspirovat surne..

kebyze sa mozete nieco opitat samotnej smrti (z pohladu postavy v poviedke), co by to bolo?? odstupom casu by som si prial dialog rozviest, neviem ale akym smerom :(


Hore
 Profil  

röndör
Obrázok používateľa

Založený: 21.07.2004
Príspevky: 15706
Body: 310
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
Kedze neviem, odkial postava prichadza, tak neviem, co by som sa spytal.

Ale prakticky to znamena, ze postava sa moze spytat hocico a na zaklade toho sa charakterizuje.

Mozno prave na tom by som postavil poviedku, ona je atmosfericka a dobre napisana, len ide od nikial nikam, hoci to nejak nevadi.

Oprav si vela preklepov (,,vačok") a hlavne:

Citácia:
Do not wory, couse the every little thing, is gona be all right....“

Zasada je: ked neviem po anglicky, nepisem po anglicky, lebo to je cesta do selfpwnu (chces zniet cool a nakoniec vyznies tak cool ako maly Rom s trickom s napisom ,,Punk is not deth") Spravna verzia:
Don't worry about a thing, 'Cause every little thing gonna be all right.

Imho prijemny feeling.

_________________
Light hand of Empelol.


Hore
 Profil ICQ  

Ja XXII.
Obrázok používateľa

Založený: 02.03.2011
Príspevky: 2155
Body: 21
Bydlisko: Pressburg
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
nechcem zabŕdať, ale tvôj štýl mi nesadne... myšlienka je pekná, no pomenil by som ten štýl (na tvojom mieste) samozrejme... nehovorím tým že píšeš zle... vlastne ti môže byť jedno čo "hovorím"..píšem ;) ale mimo toho, pekná práca


Hore
 Profil ICQ  
Zobraziť príspevky za obdobie posledných:  Usporiadať podľa  
Vytvoriť novú tému Odpovedať na tému  [ Počet príspevkov: 4 ] 

Všetky časy sú v UTC + 1 hodina [ letný čas ]


Kto je prítomný

Ľudia sediaci pri tomto stole: Žiadny registrovaný používateľ a 9 hostí.


Nemôžete zakladať nové témy pri tomto stole
Nemôžete odpovedať na témy pri tomto stole
Nemôžete upravovať svoje príspevky pri tomto stole
Nemôžete mazať svoje príspevky pri tomto stole

Hľadať:
Skočiť na:  
cron
Little spaceships
Powered by phpBB © 2000, 2002, 2005, 2007 phpBB Group
Karma MOD © 2007, 2009 m157y, modifications © 2010 Annun