HuSä

Najzelenšie fóra slovenského Internetu.

Všetky časy sú v UTC + 1 hodina [ letný čas ]




Vytvoriť novú tému Odpovedať na tému  [ Počet príspevkov: 1 ] 
Autor Správa

Ja XXII.
Obrázok používateľa

Založený: 02.03.2011
Príspevky: 2155
Body: 21
Bydlisko: Pressburg
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
Na úvod by som povedal: uvedomujem gýčovitosti tohoto tu.. svojim spôsobom aj neoriginálnosť... Ale prajem vám príjemné čítanie :)

„My ho odtiaľ dostaneme!“ Zvreskol na celý Smutný Hvozd nazlostený Kah. Jeho mladší brat dumajúc prikývol a poťapkal ho po chrbte. Slzy sa obom tlačili do očí, no Kahove sa črtali aj hlbokým hnevom zo straty svojho druhého, najmladšieho brata, Assara.

„Neboj sa!“ Zasyčala krásna Sorténia svojmu mladému väzňovi. Assar sa zdesene pozeral na pani pavúkov, ktorá mu očarila. Bola nádherná. Každé oči smrteľníka sa nechali jej temným pôvabom zmiasť. „Zahráme sa hru.“ Mámila ho so zákerným smiechom. Assar sa nemohol pohnúť. Bol napevno zviazaný v lepkavej pavučine. „Počkaj, kým príjde Seleth.“ Smiala sa čierna vdova. Assar sa zdesil pri tom mene. Pavúk Seleth bol Sorténin verný služobník, ktorého si podľa legendy Smutného Hvozdu sama porodila. Assarovi po tele prešli zimomriavky pri tejto predstave. Pôvabná čierna vdova si na uväzneného Assara sadla ako na sedlo koňa a priblížila svoje opálové pery k jeho, trasúcim sa. „Páčim sa ti?“ Zvádzala ho. Omámený Assar sa nevedel nabažiť jej príťažlivej vône. Pocítil sladkú chuť jej pier.

„Určite tadiaľto!“ Hlásal svojmu bratovi dokonalý stopár, Adrid. „Nemali sme ho púšťať samého von!“ Pukli Kahove myšlienky plné hnevu na samého seba. Mal rád svojich bratov. Položil by za nich aj život.

Seth, jeden z veľa obyvateľov Smutného Hvozdu, so zvláštnymi schopnosťami, cítil niečo vo svojich vlčích kostiach. Zastavil sa v behu. Ostatní členovia jeho svorky zastali a začudovane zabudli na chrumkavú večeru v podobe veľkého, lesného pavúka. Všetci Setha rešpektovali a nikto sa neopovážil namietať proti jeho vodcovským schopnostiam. „Čo cítiš?“ Pýtali sa ho poloľudia z jeho svorky skoro jednohlasne. „Ešte neviem.“

„Pozri tu je stopa! Tadiaľto ho ťahali tie beštie!“ Priblížil horiacu fakľu ku stope, ktorá odhrnula zhnité lístie stopár Adrid. „Poďme!“ Rázne odvetil Kah a zrýchlil krok za svojim bratom.

Vlkolak Seth pocítil na tele to známe chvenie. Bol jeden z mála, tých, čo mali tento dar. Cítil keď bol ľudský druh nablízku v ohrození života. „Už ho cítim dokonale.“ Vrčal Seth zvláštnym tónom. „Poďme!“

Smrad, ktorý vymámila horiaca pavučina bol neznesiteľný. Mihotavé svetlo Adridovej fakle prebúdzalo tisícky pavúkov, ktoré kryli celý podzemný tunel a začali sa hmýriť. Kah so svojim mečom šiel napred. Nebál sa. Bol dospelý. Zažil veľa liet na to aby ho zastrašila tma a pavúky, v ktorých sa po členky brodil. Adrid bol zdesený, no odhodlaný. Odhodlaný zachrániť svojho najmladšieho syna.

Omámený Assar opätoval jej nádherné a sladké bozky už večnosť. Cítil sa ako po roku. Po roku pitia sladkých bozkov. Po roku. Už bol slabý. Otrávila ho. Nevedel odtiahnuť jeho pery od jej. Nemohol. Nechcel. Bola to ťažká skúška. Podľahol. Neprestával ju bozkávať. Potreboval jej sladké, jedovaté sliny ako vzduch. Potreboval ich. Boli tak sladké. Tak sladké. Dokonalá chuť. Dokonalá. Pocítil jemné pichnutie na krku. Uvedomil si že ho Sorténia už hodnú chvíľu nebozkáva. Bol omámený. Boli to vízie. Bol to klam. Klam, ktorému podľahol. 'Toto je môj koniec.' Pomyslel si, keď sa mu čierny jed vsiakol do žíl. Sfarbil mu žili. Začínal pomaly, ale isto podliehať smrti. Nechcel pribudnúť do rozmanitej zbierky čiernej vdovy. No bol to jeho osud. Sladká chuť na jeho jazyku sa začala meniť v ukrutnú bolesť v krku. Štípalo ho to ako tisíce včiel. Možno aj horšie. Sorténia ho sedlala ako koňa a mámila jeho pudy. Smiala sa. Smiala sa tými ostrými zubami, z ktorej jej vytekal jed. Jed prerazil brány Assarovej krvi. Zvíjal sa v bolestiach. Už si nevšímal tú nádheru, ktorá ho vábila. Začínal podliehať bolesti. „Ssssom ssspäť moja panííí.“ Ozval sa pavúk Seleth, ktorý za sebou ťahal omámené dievča. „Výborne.“ Pochválila ho jeho pani už chladne. Assarovy sa jed stále vsiakal hlbšie a hlbšie do tela. Vzlykal od bolesti. Bola ukrutná. Pálivá. Co okrem bolesti cítil aj niečo iné. Cítil teplo pri svojom srdci. Cítil vieru v niečo. Cítil nádej. „Pomóc!“ zakričal z posledných síl.

Labyrint nespĺňal svoju úlohu pre skúseného stopára, ktorý viedol svojho brata po pravej ceste, akoby ju poznal naspamäť. Stále zapadali hlbšie do kopy mŕtvych pavúkov. Stopa bola ale pre Adrida jasná ako mesačná cesta nádeje. Nádej, ktorú si prial. Nádej, ktorú prial svojmu bratovi. „Pomóc!“ Začuli jasný hlas svojho brata. Zrýchlili, no už neboli ďaleko.

Vlci Sethovej svorky zastavili pred tunelom. Seth bol odhodlaný pomôcť. Pomôcť hocikomu, kto o pomoc práve volal. Vnorili sa do tunelu, keď Seth pocítil ďalšie, silnejšie chvenie svojej čiernej srsti. „Sú viacerí.“ Oznámil svorke vďaka svojmu daru Seth.

Adrid skončil v smrteľnom kŕči po bodnutí veľkého pavúka. Zomrel za brata. Zomrel za svoju krv. Zomrel, no stále žil vo svojich bratoch. V krvi svojich bratov.

„Nie!“ Skríkol Kah. Sekal všetko čo bolo okolo neho. Nevidel. Jeho brata bodol veľký pavúk a horiaca fakľa padla na zem. Vnorila sa do kopy mŕtvych pavúkov, ako potápajúca sa loď do čiernej hlbiny mora. Kah pocítil že niečo svojim mečom zasiahol. Potvrdil mu to zvláštny zvuk, ktorý vychádzal z papule tej beštie. Vedel že to bol ten prekliaty pavúk, ktorý mu zobral oboch bratov a chcel zobrať aj jeho. No bol odhodlaný pomstiť svojich mladších bratov. Chcel prežiť a zachovať rod. Sekol a zasiahol presne.

Sethov vlčí zrak mu umožňoval dobre vidieť v tme, ktorá vládla v tomto pavúčom brlohu. Videl ako statný chlap zabil ohromného pavúka. Cítil čerstvo mŕtveho človeka, ktorého aróma ho bodala do čumáku. Videl ženu, ktorá sa približovala k tmou oslepenému pavúkobijcovi s dýkou. Sethov vlčí beh bol veľmi rýchly. Tento boj však dokazoval že nie dostatočne. Nestihol zachrániť život pavúkobijca. Ten pocit ho nahneval. Seth sa málokedy hneval. No hneval sa vždy keď zlyhal. Na seba.

'To sa mi len zdalo.' Pomyslel si Assar potom ako zazrel svojich bratov vo svetle fakle jeho staršieho brata. 'Som mŕtvy.' Dumal ďalej Assar nad svojim osudom.

Slabo omámená dievčina menom Nita, sa prebrala zo svojho spánku do tmy. Spomenula si ako ju zvábil nádherný chlapec. Spomenula si na svoju prvú pusu s chlapcom, ktorý bol taký príťažlivý. Taký sladký. Jej tmu však prerušilo zavytie vlkov. Strhla sa. Boli veľmi blízko. Smrteľne. Triasla sa od strachu, ale aj od zimy. Začula zvláštny zvuk. Akoby sa rozletelo mäso pod ostrou čepeľou noža.

Sethov neuveriteľne ostrý dráp presekol veľkú pavúčiu ženu. Veľkú čiernu vdovu. Jeho hnev sa upokojil. Videl chúliacu sa dievčinu na zemy a neďaleko od nej ležal na zvláštnom stole chlapec, ktorý vzlykal z posledných síl. Vlčím krokom pristúpil bližšie k nemu.

Assar vystrašene sledoval vlka, ktorý sa opatrne približoval. Jed Assarovi bolestivo krátil cestu do srdca. Do hlavy sa mu prestala hrnúť krv. Strácal vedomie. Bál sa veľkého čierneho vlka, ktorý stál pri ňom.

Chlapec stratil vedomie. Seth si uvedomil že je jediná šanca ako ho zachrániť. Čierne žily od jedu na jeho krku slabo pulzovali. Bol jediný spôsob ako ho zachrániť. Tak, ako zachránili dávno aj Setha. Vlkolak sa slabo zahryzol do chlapcovho krku. A sal jed von. Vymenil ho za iný jed. Za jeho jed. Za jed, ktorý ho premenil na vlkolaka. „Je to náš nový brat.“ Oznámil svojim vlkom ich vodca, Seth.


Hore
 Profil ICQ  
Zobraziť príspevky za obdobie posledných:  Usporiadať podľa  
Vytvoriť novú tému Odpovedať na tému  [ Počet príspevkov: 1 ] 

Všetky časy sú v UTC + 1 hodina [ letný čas ]


Kto je prítomný

Ľudia sediaci pri tomto stole: Žiadny registrovaný používateľ a 10 hostí.


Nemôžete zakladať nové témy pri tomto stole
Nemôžete odpovedať na témy pri tomto stole
Nemôžete upravovať svoje príspevky pri tomto stole
Nemôžete mazať svoje príspevky pri tomto stole

Hľadať:
Skočiť na:  
cron
Little spaceships
Powered by phpBB © 2000, 2002, 2005, 2007 phpBB Group
Karma MOD © 2007, 2009 m157y, modifications © 2010 Annun