HuSä

...prolog k dačomu čo este nemam presne sformulovane ani pomenovane, len som zvedavy co si myslite o samotnom napade a teoretickych prvych dvoch hl. postavach...any feedback bude velice useful, potrebujem sa od volacoho odrazit dalej

_Prológ_


Železom vystužená konštrukcia s kakofonickým škrípaním pretínala smolovito-čiernu hladinu. Valila sa vopred ako bizarná sploštená veľryba. Steny sa triasli pod neskutočným tlakom vodnej hladiny Zo zadnej časti sa valil koncentrovaný prúd bubliniek. Parný kotol ktorý poháňal toto monštrum reval námahou. Koks, ktorý nenávistne syčal vo vnútri kazil dojem z útulnosti. Kúsok pred železným leviathanom sa plavilo niečo čo s veľmi veľkou dávkou fantázie kedysi mohlo byť delfínom. Z pysku mu vytŕčali ohromné zubiská ,Hneď nad pyskom, mal navarené cez oči dva oceľové pláty. Tam ,kde mu vyrastala z tela chrbtová plutva, mu trčali dve dlhokánske hadice vystužené pomocou nejakého pevného kovu. Končili v prednej časti plavidla pripomínajúceho veľkú plávajúcu mačetu. Vodou sa nieslo bolestivé nariekanie delfína. Z prednej časti sa vymrštili dve na modro žiariace ruky. Tvora surovo schmatli a zakrútili mu krkom. Hlavná kostra pukla ako zátka od šampanského. Voda sčernala ešte viac. Hadice sa stiahli naspäť do vnútra veľkej ponorky. Pseudo-delfín sa trepal v posmrtných kŕčoch a ohromný nautilus sa rútil ďalej ako nenásytné monštrum.

S?renovi tiekli z tela krupaje potu. Vyčerpaním ledva stál na nohách. S?ren bol mecha-thaumaturg. Dokázal kovy tvarovať ako pekár cesto a to všetko pomocou mysle. Rukami sa dotýkal zvnútra trupu. Prstami mu prechádzali kŕče energie ktoré doň vysielal. Trup Artilusu 77 bol súčasne udržiavaní v celistvosti dvanástimi mecha-thaumaturgmi. Na celej lodi ich bolo 40. Striedali sa v osem hodinových smenách. Tri štandardné rotácie a štyria náhradníci v prípade núdze. S?renova smena mala každú chvíľu končiť. Jeho vyziabnutým telom metala triaška. Čierne vlasy mu padali do očí. Páska cez pravé oko ho tlačila a jazvi ktoré sa mu splietali po oboch rukách ako vínna réva ho neskutočne pálili. Nové vojenské bagandže škrípali každý krát keď sa S?ren do steny silnejšie zaprel. Vonku Artilus 77 rozrážal čiernočiernu tmu. Predieral sa mŕtvolami rýb, ľudí a mutantov. Brázdil staré mestá ktoré už dávno zaliala voda.

Na mostíku, stál Nariel. Kapitán, hrdina, serafín, neľudská špina, zradca. Oblečený v dotrhanej uniforme sledoval projektor. Jeho čierne nekonečné oči hľadeli do temnoty mora. Vojenské nohavice mal zastrčené v kanadách. Namiesto pravej ruky, mal zhrdzavenú mechanickú náhradu. To, čo však najviac pútalo na kapitánovi boli krídla. Kedysi, ich farba hrala tou najbelejšou bielou. Farbou snehu, konvaliniek a čerstvého voňavého bieleho papiera. Teraz, boli špinavé. Zamastené, zakrvavené a zdegenerované. Tam, kde Narielovi kedysi čneli nádherné biele krídla. Tam, mal len zakrpatené a otrhané výrastky. Spomienku na to, čo kedysi bolo krídlami. Jeho mechanická ruka sa so zaškrípaním zovrela v päsť. Nariel udrel do steny. A ešte raz. A ešte raz.

Artilus 77 rezal vodu. Kotol hučal. Steny sa triasli. Nerozoznateľné mrmlanie sa nieslo hlbinami. V nekonečnej černote mora sa vtom zjavil záblesk. Záblesk prešiel do pravidelného blikania. Epileptické šialenstvo trhalo vodu z každej strany. Pomaly si zdroj blikania tvoril okolo seba vákuum. Z blikania sa stala veľká žiarivá zlatá guľa. Rotovala vodou a šírila ďalšiu a ďalšiu prázdnotu. Zrazu svetlo ustalo. Na jeho mieste sa zjavila mohutná chápadlovitá stvora. Jej tridsať úst grgalo do vody, zubiská z každej strany žrali všetko čo im prišlo pod zuby. Chápadlá sa metali vo vode zdanlivo chaoticky a neorganizovane ale s jasným cieľom. Tisíceré oči zahliadli Artilus. V tom momente systematicky trhli celým telom gigantického krakena a ten sa rútil ako strela k oceľovému podmorskému obrovi.


S?ren bol na okraji odpadnutia. Ale nemal na výber. Musel vydržať. V duchu preklínal všetkých bohov ktorý mu prišli na um. Ako na potvoru, ďalší Nepriateľ. Všetci mecha-thaumaturgovia ktorých mal Nariel k dispozícii udržovali trup Artilusu. S?ren mal však aj tak čo robiť. Ich plavidlom hádzalo zo strany na stranu. Nepriateľ moc inteligencie chvala-bohom nepobral. Čarodejovia boli rozdelení troch skupín, majorita sa starala o udržanie trupu, menšia skupina držala ochranní štít a najmenšia časť bola zodpovedná za bodliaky. Pozdĺž celého mačetovitého trupu Artilu vyrašili ostré oceľové bodliaky. Obrovská chobotnica najprv skúšala Artilus rozdrviť tupou silou. To sa jej riadne vypomstilo. Bodliaky prenikli jednotlivými chápadlami. V tom momente zo špicu bodliakov vystrelil obrátený hrot a zakliesnil sa do gumenného mäsa. Obrovský hlavonožec zreval, viac však od zlosti ako od bolesti. Teraz bol na rade Nariel.

Kapitán ležal na mostíku. Neprítomný pohľad. Čierne oči. Metal krídlami a jeho telo skákalo ako posadnuté démonom. Nariel a Artilus sa stali jednou bytosťou. Koksové kotle zapraskali. Ponorkou prudko trhlo a rútila sa ako kameň do studne prudko na podmorské útesi. Bizarne rotovala tak, aby sa hlavná časť tela obrovitého krakena nahromadila na špici ponorky. Chobotnica si začínala uvedomovať aký osud ju čaká. Nariel v tranze kričal a po lícach mu stekali slzi. Všetci thaumaturgovia zaťali päste. Niektorý padli na zem od únavy. V tom ponorkou prudko myklo. Podmorskými hlbinami sa niesol rev krakena ktorý bol doslova rozmetaný silou nárazu. Čarodejovia popadali na kolená a do Artilu začala prúdiť z prednej časti voda. Nariel sa rýchle spamätal z tranzu, telepaticky naznačil tým mecha čarodejom čo ešte stáli na nohách čo je treba spraviť a sám sa rozbehol von z mostíka. Jeho krídla boli zase o trochu černejšie a špinavšie.

S?ren krvácal z oboch rúk. Jazvy na rukách sa opäť trocha prehĺbili. Nemal však čas na otálanie a bežal čo mu sily stačili do prednej časti Artila. Ich kapitán tam už bol. Stál po kolená vo vode. Krídla ,alebo aspoň to čo mu z nich zostalo mal rozprestreté. Rukami mieril na úzku ale podlhovastú trhlinu na špici trupu. Telom mu šklbali kŕče a energia ktorou pôsobil na trhlinu aby zabránil prenikaniu vody, ho pomaly tlačila dozadu. S?renovi a ostatným mecha-thaumaturgom nebolo treba nič hovoriť. Automaticky sa pustili do zacelovania trhliny.

Artilus 77 sa pomaly vzniesol z podmorskej trhliny naspäť do výšky s menším tlakom. Podmorský obor opäť pokojne hučal. Čiernu vodu pretínali len pozostatky krakena, chápadlá a jeho tisíceré oči .

mne sa to paci.
az na gramaticke chyby ktore obcas udreli do oci (mnozne cislo a ypsilony). a este slovo 'vopred' sa mi nepacilo. dala by som 'vpred'

inak je to napisane celkom putavo, dost ma zaujima pozadie tych dvoch...

mne sa to zdalo vyborne, a to posudzujem preto ze sa mi nepaci polovica settingu, nejak nechapem ze ked uz ma lod carodejov preco ficia na koks, ale to je vec osobnych preferencii, proste mi v tom vadila magia, a napriek tomu sa mi to pacilo

Páči sa mi steampunk fakt môžem a toto je len dôkaz že ho píšu nadaný ľudia, pretože je ťažko napísať parnú kvalitku tak aby čitatel pochopil. Máš talent tak pokračuj a keď budeš mať ďalšie prácky určite daj vedieť. Takže +++

PS: Meno Nariel mi strašne pripomínalo podvodná vílu Ariel.. Možno si to tak myslel.. ale tak.. pripadal mi zženštilo ten kapitán potom.. skus nejaké originálnejšie meno ak ti možem poradiť.

imo do steampunku viktorianske mena )
Robert "Bob" McNamara

Tu máš rovno aj generátor: http://oobleck.org/steam/

fuuu. pouzivat generator mien pri pisani je na kladivo do hlavy

diky za kritiku;) tento moj hybrid nema nic spolocne s viktorianskym anglickom;)-zo steampunku mam akurat paru, inak nic; nevedel som kam inam to vsak zaradit; takze mena budu take ake su, ista zzenstilost z transgender serafina je presne to o co mi islo takze jeho meno splnilo evidentne ucel

tak evidentne áno... najviac sa mi ajtak páčila postava Soren Spracoval si si mecha-thaumaturgov sám, alebo Ťa niečo inšpirovalo? Veľmi sa mi to páči, ajkeď síce chýba mi akčnejší dej, no ten bude dúfam v tom čo z toho spíšeš

mierne mi z toho zasmradal Mieville.
co je dobre, I approve.

áno áno, atmosfericky úžasný text..

cítil som tú páru!