HuSä

Prekážaš mi,
ako piesok
na mokrých nohách
Lepíš sa a nejdeš dole

A všetko kazíš
svojimi rukami,
ktoré sa trasú
A vyvolávajú vo mne slasť

Zvonka škaredá,
no vo vnútri pekná
nezameniteľná
A mám ťa rád

celkom dobre si zacal a vies pouzit pekne prirovnania, pokial sa vyhnes vtakom, pisacim potrebam a guliam

v tebe nieco je, netusim co, ale nieco hej. mozno ta neskutocna schopnost zabit basen po prvej strofe (tuna to nastalo s versom o slasti; dalsie verse sa mi zdaju dolepene nasilu)

práveže ja som tie prvé dve písal tak lahostajne... jak sa pero myklo- také vzniklo písmeno

a tú tretiu... tým som to chcel zabiť, ale som rád že aspoň ten posledný verš v druhej strofe

A písal som to tak že najprv som využil prirovnanie, ktoré sa mi tento deň vŕtalo hlavou (ako tie červy) a rozvyl som to...

potom som si uvedomil že je to akoby gýč... tak som to gýču aj venoval