HuSä

uzly starých lán
no ešte stále pevné
škrtia pomaly, jemne

na starom móle už nie je miesto
netreba kľačať tam
kde vanie hniloba, dusí priestor

vo vode nie je pevné miesto
vie len požičať telám
výmyslom ich zbesilým
na mokré momenty voľný priestor

prúd vody ruky nohy motá
jemne líže , vášne penia, teplo hryzie
utopený chtíč položí pery k ústam
ruky stiahnu zárodky tiel k miestam
kde vedie vždy tá istá jedna cesta

vlhké stony proti sebe stoja
hladina tiel je zas pokojná pevná
to zvlnila ju len ruka jedna
druhú nevidieť, nie je utopená
nebola tam sama jedna

laná sú rozmočené, uzly dotrhané z mokrého boja
ten priestor, kde sa dalo všetko už nie je
ruky spustené žijú, no stoja
tých druhých dotknúť sa už boja

pripominas mi kombinaciu batrflaja, phinei a warriora

Mne sa bud zda, alebo z basne k basni je to lepsie a lepsie a speje to k vysinam najlepsich diel. Toto sa mi velmi pacilo, ta priebezna morska idea, lana atd.

Este by som ku kombinacii dal andeliku

Strasny hardcore na čítanie

ale ked som si to viackrát prečítal cítil som sa tak mysticky

Píš ďalej!

tak ale toto podla mojho nazoru daleko prevysuje aj niektorych slovenskych autorov ktorych veci sa normalne publikuju

Niečo z toho čuda bude (ak nie je)

Mne na tom vadí hlavne ten opakujúci sa rým miesto - priestor.... akoby slovenčina nemala dosť iných slov


toto je krásna metafora