HuSä

kúsky kože patria telu
jej malé plochy nepoznané
lákajú oči, vnemy prstom dané
odhaliť ich
siahnuť na ne

vône tela pohľady vdychom k sebe vlečú
cíti
kto bude dávať, chcieť dlho mať
kto len moment vratný vziať
k uchu , šiji neznámej privoňať

zvedavosť chcenia pomaly kožu zvlečie
je nahá neutečie

nepočuje
vníma
stačí priložiť prsty k uchu
zvierať šiju
dať ústa tam kam patria
vlasy rukou zvinúť

koža na kožu sadá
padajú prilnutia tesné
póry otvorené na miestach čo má rada
prosí prstom zakryť póry malé
jemne dusiť a dýchať za ne

vie zacítiť náplaste
čo už boli lepené na kúsky iné
prezradia ich pachute, nechutne divné
vnemy čo vedeli po nej hladko skĺznuť no nespadnúť
začnú drieť
odmietne prsty , čo mohli predtým všetko chcieť

nevidí
no vie rozpoznať hru prstov
kvapky potu z pokusov o život nový
prezradiť žitia znamenia
vsiaknuť blízkosť, čo nie je vzdialená

vytkol by som mozno iba dvakrat pory v dvoch po sebe iducich versoch

páči sa mi, že do básni komponuješ dosť nezvyklé témy, slová, prirovnania... táto sa mi ozaj páči... krása