HuSä

Chodíme mestami rojíme sa ako mravce
Nevšímame Slnko, Mesiac, nevšímame hviezdy
A dravce, zo sklenených hniezd,
Sa prizerajú, a ako supy každú slabosť hltajú

Využívajú v ich moc, vládu, slávu, bohatstvo
No nikto nám nepríde na pomoc, len proroctvo,
Nám sľubuje, a drží nás spolu, ako mravčia kráľovná
Možno ona, možno nie, avšak musíme zplatiť dane

Kým príde koniec, a svet zmení sa v nepoznanie
Hlina zrúti sa k jadru, a my budeme čakať na toho hrdinu,
Čo odpustí nám vinu, pomôže a uvedie do brán raja
S otvorenými rukami do široka, príjmame dary,

No nik nedáva, Nik nepomáha, všetci len čakajú,
Supy sa zlietajú, a bijú sa o posledné sústa z tých,
Čo ostali, pretože sa premnožili, a je ich viac ako koristi
Bojujú medzi sebou v nenávisti, Keď je treba mieru bude vojen

Všetko horí, zaniká, všetko vysychá a v púšte sa premieňa
Bosé nohy na planúcom piesku sa rovná utrpeniam,
Čo nám naši dávny mravčí predkovia zavarili,
I jeme si sami, či nám chutí, alebo nie

Nekončí tá nenávisť
A koniec nie a nie prísť

miestami dadaisticke pozliepanie spojeni ?!

wtf

Da sa to povedat aj zrozumitelne jednoslovne, ale napise len [vymazané]. Aj ked uznavam ze "pozliepanie spojeni" evokuje [vymazané]

menis strasne moc motivov. a napr. "Keď je treba mieru bude vojen" je trochu upraveny znamy vyrok a takychto podobnosti som tam videl viacero. este tak rychlo si spomeniem vynatok z modlitby otce nas, alebo cakanie na hrdinu ako titulny song k spiderman 1