Zblúdilá je cesta,
na ktorú vykročil si
za svitu hviezd a ohnivej žiary luny
zblúdilé sú kroky samotou zroneného pútnika,
vedúce do pustatiny
Zmráka sa...
v šelestiacom vetre zamiera posledný ľudský hlas,
hlas mesta zmáčaného v dusivých slzách neba
Drobné svetlušky - otroci pouličných lámp svietia na cestu,
ale nie po ktorej kráča bezmenný
Strácajú sa v diaľke,
v háve prichodiacej večnej tmy
Len ticho...
akoby prešiel si pod klenbou vystlatou číročírym zamatom
oddeľujúcou toto mŕtve miesto od ostatného sveta
tu už žiadny dážď a žiadne lucerny ťa neustrážia,
len dohasínajúce sviece pableskujúce nocou
matne svietia...
a ty padáš na kolená,
na zem premočenú padlou rosou,
na zem,
ktorá dýcha storočiami...
"báseň" vyvrhnutá z útrob môjho noťasu. Stará, stará, veľmi starááá... Snáď sa aspoň niekomu zapáči