HuSä

Oslovila ma múza, skrz okno autobusu, na ktorom sa hrali kvapky dnešného, teplého dažďa. Vykreslila sa krásna dúha a mňa skrz ňu oslovila tá múza. Lebo dúha ma ďaleký dosah, a tak ďaleko ako je dúha dlhá som ja cestoval. A tak ma múza kopla, a napísal som o sebe báseň v tretej osobe.

Kočovník, Neposedný

Odcestoval preč,
Keď ho domov onudil
Krok za krokom
Cestuje diaľkou

Nikdy sa neusadí,
Len si odpočinie
Na kameni
Nevie sám kde pramení

Nevie kde má prameň,
Domov je ďaleko,
Cní sa mu za koreňom
Chce sa vrátiť

Chodidlá ošúchal,
Keď konečne
domov dorazil
A už by zas odchádzal

tak tato je divna. prve dve strofy v pohode az na vers "neviue, kde sam prameni". takisto "onudil" mi pride blbe slovo, ta predpona by mohla byt ina, napr. "unudil". posledne strofy su dost rozvlacne, akoby si to nutene natahoval, kvantita vs kvalita no a ten posledny vers... navyse sa mi nezda "domov". najprv odchadzas prec, potom cestujes spat a zas chces odist?

Presne tak