HuSä

Najzelenšie fóra slovenského Internetu.

Všetky časy sú v UTC + 1 hodina [ letný čas ]




Vytvoriť novú tému Odpovedať na tému  [ Počet príspevkov: 16 ]  Prejsť na stránku 1, 2  Ďalšia
Autor Správa

Ja XXII.
Obrázok používateľa

Založený: 02.03.2011
Príspevky: 2155
Body: 21
Bydlisko: Pressburg
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
Po dlhej dobe som spáchal nejakú emoidnú prózu.
Dúfam, že vás neodpudí rozsiahlosť textu, z hľadiska toho, že som do tohto vrazil kopu času. Tak dúfam, že sa bude páčiť. Čítajte :) Som zvedavý na reakcie.


Candy
Moderná Balada

Ticho, ktoré sa skladalo zo svrčkov a dievčenského vzlyku bolo prerušené slabým chvením koľajníc. Nočnú tmu osvetľoval mesiac. Dve, či tri takéto noci a dosiahne spln.
Dievča vzlykalo. Už si ani nepamätalo čo sa stalo, len cítila žiaľ. Akoby ju ťažila kotva, ktorá jej nedovoľovala odísť z tohto sveta. Bolo jej jedno či sa dostane do pekla. Už nechcela žiť, nechcela ubližovať iným, vlastne nechcela nič. Len pokojnú dušu. Nebála sa smrti. Nebála sa ani bolesti nárazu vlaku v plnej rýchlosti. A tak čakala na svoj osud, ako sa blíži, a ako sa koľajnice prostredníctvom osudu chvejú.
Starý westernový trik. Upišťané slečinky priviazané o koľajnice, čakajúce na svojich cowboyov, ako ich vyslobodia spopod parného monštra. Ale ona nečakala cowboya, nemala nikoho, kto by ju vyslobodil, kto by jej pomohol. Nečakala ani parné monštrum. Čakala obyčajný rýchlik, ktorý vyrážal z hlavnej stanice a smeroval na vinohrady. Nebála sa smrti.
Nebála.
To čo sa stalo pred pár hodinami sa jej mierne mihotalo na vláskoch pamäti. Nevedela si toho veľa spomenúť. Aj by chcela, ale nechcela si rozmyslieť svoju smrť. Tvárička zmáčaná slzami a rozmazanými šminkami sa jej leskla na svetle mesiaca.
Spoza tmavých kríkov popri koľajniciach sa vydrali slabé lúče svetla. Na jej tvári sa premietli tiene listov. Oblaky zakryli mesiac. Spev svrčkov pokračoval, akoby sa nič nedialo. Život ide ďalej. Ako všetci hovoria. Mala po krk tých všetkých, čo hovoria ako ide život ďalej a ako s tým nič nerobia. Tichučkými krôčikmi sa postavila medzi prichádzajúci vlak a jeho cestu. Tú každodennú, šedú cestu, ktorou vlak chodil. Nemala rada šedú. Buď čiernu, alebo bielu. Do čerta s inými farbami! Kliala si popod uplakanú ofinu.
Na rukách sa jej slabo zaleskla zaschnutá krv. Matne. Nebola to krv z jej zápästí. Dokonca to ani nebola krv z jej žíl. Nikto netvrdil, že sa nepodrezávala, ale to bola minulosť. A teraz sa jej minulosť začala sfarbovať jasnou bielou. Akoby ju ožiarilo tisíce hviezd, v podobe nedávnych spomienok.

Prebudila sa na šedú melódiu budíka nastaveného na jej mobile. Akási akustická gitara, ktorá si len tak ľubovoľne brnkala do rána. Do krásy vychádzajúceho slnka.
Rozlepila zelené očká a navliekla si úzke, čierne nohavice. Na čiernej, čipkovanej podprsenke sa objavilo rozťahané, biele tričko. Vpredu sa črtala akási čierna, abstraktná skica. Zhrabla tašku a vydrala sa z malého bytu. Zamkla bytík, v ktorom si nažívala a zišla z dvanásteho poschodia celkom peši, po schodoch.
Pýtate sa kde sú rodičia? Zrejme sa niekde túlajú po svete ako stratené duše. Otec ako jeleň kluše po Moskve a matka si užíva kubánske cigary, občas lietajúce noty z ukulele, ktoré letia sviežim havajským vzduchom. V skratke, robia všetko, len to čo by mali robiť nie. Otcove vlasy sa zaplietli do uzlov s ruskou mafiou Vory, a matka polovicu z jeho špinavého zisku rozbije ako porcelánovú vázu o stĺp chamtivosti a pažravosti. Otec skysnutý dobrák posiela dcére guľaté sumy na bankový účet svojej skromnej dcéry, ktorá sa na stav financií ani nepozrie. Preto nie je pochýb o tom, že dcérku nemenovaná banka zdiera o všetko čo má.
Lakomstvo. Znelo skromnej dušičke po východe z bytovky. Každé ráno stretávala známe tváre pyžamových chlapcov petržalky. „Emo!“ Hučali na ňu namiesto pozdravu. Pýcha. Ozývalo sa. „Tak by si pri tom vzdychala! Jak hrdzavá bránka. Och, och, och.“ Smilstvo. Bola to príliš dobrá duša na to, aby sa dokázala na tých chudákov hnevať. Stredná škola, na ktorú chodila nebola ďaleko. Bez povšimnutia sa ako šedá myška predrala vchodovou bránou, otvorila kovovú skrinku, ktorú si ani nezamykala. Nahádzala do nej veci a čakala na zvonček, ktorý odštartuje jej vyučovanie. „Aha, čo si tá fiflenka zasa kúpila.“ Závideli akési dievčatá neďaleko. Závisť. Nevšímala si ich. Nevšímala si nikoho. Iba svoje myšlienky. Bola ďaleko, mimo tohto sveta. Skrátka inde, dušou na mieste, ktoré si v duchu dokázal vykresliť len človek čo tam bol.
„Bože počuváj, som si kupila tóto.“ Ukázala mladá, odfarbená slečinka na blond nejaký prívesok tej druhej mladej, odfarbenej slečinke na blond. „A toto mi kupil Filipkó.“ Ukázala na legíny, čo sťahovali jej tlstejšie nohy pokropené fialovými gepardími škvrnami. „Ako vypadám jak dáka štetka z miletičký, ale snažil sa. Trúba filipkó,“obžerstvo.
Zazvonil starý zvonček, ktorý oznamoval začiatok vyučovania. Blondýnka vyvrátila oči k nebesám-vlastne k plesnivému stropu a krútiac celým telom sa vydala do učebne. „Bóže mne sa nechcé, zabíjam tu len čás,“ nariekala afektom. Lenivosť.
„Ty si mi obrobil Katku!“ Hnev. Treskol holohlavý chalan akéhosi kučeravého chudáka v okuliaroch o železné skrinky. Chrbtom k zámkom. Ten holohlavý chalan vedel, že jeho priateľka, Katka je mu na smrť verná, no potreboval dokázať kamarátom pri sebe, že je silný. Preto si vybral obeť, ktorá je pred súdom nemá. Jeho okuliare sa zlomili na pol pri náraze päsťou. Sklo sa rozletelo na studenej podlahe ako tisíce ľadových úlomkov.
Plešatý chlapec sa spolu s bandou pobral na hodinu a zmizol spolu s arómou lacných cigariet, ktoré mu predala stará predavačka v krachujúcej trafike.
To dievča tam stále stálo. Už nebolo dušou v tej krajine. Kľačalo pri kučeravom chudákovi a utieralo mu tečúcu krv z tváre jej bielym tričkom.
Náraz hlavy o tvrdú skrinku ho asi vyhodil z vedomia. S dievčaťom mal niečo spoločné. Na škole boli obaja terčmi takmer všetkých útokov. Chlapec sa prebral a od hnevu sa rozklepal. Mal problémy s dýchaním. Nevedel sa nadýchnuť, vytiahol si akýsi prístroj a inhaloval dávku plynu hlboko do pľúc. „Tu máš, kúp si nové!“ Strčila mu do ruky bankovku vysokej hodnoty a ukázala na rozbité kúsky skla na podlahe. Chlapec sa s úžasom ani nestihol poďakovať, keď dievča zmizlo. Začervenal sa, slzy mu tiekli riečkami, krv zaschla.
„Opäť meškáte na hodinu, Irvingová,“ zaútočila učiteľka ako hladný lev, keď dievča vošlo do triedy. „Ospravedlňte, prosím,“ ozval sa slabý hlások. Celá trieda sa zasmiala.
„Máte neospravedlnenú hodinu Irvingová, sadnite si!“ Sadla si na svoje miesto úplne v zadu pri okne, nenamietala. Hodiny utekali rýchlo a ona len hľadela ako rýchlo utekajú po nádhernej oblohe aj oblaky. Jemné ovečky poslušne išli po ceste ktorú stanovil pastier, vietor. Dievča si nevšímalo doberanie spolužiakov a spolužiačiek. „Candy, cukríček, Irvingová, pozri sa! Sem aha! Pozri sa! Prestaň rátať obláčiky, nefetuj!“ Hádzali po nej pokrčené strany z učebníc, lietadielka. Vlastne skrz oblaky bola zasa v tej krajine. Ľudia to nazývali nebom. Ona tú krajinu nenazývala nijako, len vedela, že sa tam vie dostať, a že je tam príjemne. Najpríjemnejšie ako kedy kde bolo. Nebo.
Vyučovanie skončilo. Trieda sa vytratila. Každý jedinec sa tratil po svojej jedinečnej ceste, avšak niektorí jedinci žili v symbióze, niektorí parazitovali jeden na druhom. To dievča menom Candy, sedelo stále v triede.
Učiteľka si buchnutím upravila papiere, zakrútila nad dievčinou hlavou a odišla. Candy bola stále vo svojom privátnom nebi. V oblakoch. Rozmýšľala čo so životom ďalej, ako každý deň.
Do učebne vstúpila upratovačka a v sprievode buchnutím vedra o zem začala mopom umývať linoleovú dlážku. Po nedlhom čase sa rozhodla nadviazať s dievčinou rozhovor. „Ahoj, ako sa máš?“ Candy ju nepočula. „No dobre, budem musieť zatvoriť triedu tak prosím ťa, choď domov.“ Vzdychla a pristúpila bližšie k dievčaťu. Štuchla ho do ramena. Bez slov zhrablo učebnice, vyložilo stoličku a odišlo.
Po pár hodinách konečne pocítila svieži, mestský vzduch. V parčíku pred školou sedeli pyžamové deti na cigarete. Candy zrýchlila krok, nech má tie reči čoskoro za sebou. Prešla okolo nich, akoby vôľou na chvíľu ohluchla. Ignorovala každé slovo. Koruny stromov jej ponúkli slabý úkryt pred slnkom.
Nepočula nič. Nasadila si sluchátka na uši, pustila hudbu z prehrávača.
Kam idem? Pýtala sa samej seba. Nevedela. Len šla. Vyšla z parku, kráčala v rytme hudby, ktorá jej vychádzala zo sluchátok. Kráčala v doline, ktorú tvorili kopce v podobe vysokých, panelových domov. Z balkónov sa prizerali babky, akoby kukučky. Na vyšliapanom chodníku šiel oproti Candy Starý pán s malým psom. „Poď Wendy!“ Okríkol čivavu, obišiel Candy, ktorú si zo zadu poriadne obzrel a v duši sníval ako s ňou trávi noc. Jeho stará, kukučka ho už čakala na balkóne.
Candy šla ďalej. Popri slepom ramene Dunaja, smerom na Dunaj a Starý most. Prechádzala popri stene, na ktorú sprayeri legálne dorábali grafitti.
Slnko vykuklo spoza oblaku a začalo nepríjemne páliť. Keď to Candy žačalo byť nepríjemné, zafúkal vánok a príjemne ju osviežil. Milujem ťa, príroda. Pomyslela si a usmiala sa smerom k nebu.
„Hen brácho! Emáčka a ešte k tomu aj feťáčka.“ Zasmial sa sprayer cez kuklu. Hneď sa smial aj druhý. Počula ich, pretože sa jej práve vybil prehrávač hudby. Jej nálada začala priberať na hlbšej depresii ako pred tým. Zložila si sluchátka dolu z uší a šla ďalej.
Ocitla sa na Starom moste. Cez škárky medzi drevenými doskami videla hnedozelený Dunaj. Silné víry ju volali. Rozmýšľala, že skočí dolu. Skočím? Čo by sa stalo? Čo by urobil otec, matka? Komu by som chýbala? Rozmýšľala o smrti, ktorá práve naberala na klišé. Naklonila sa nebezpečne. „Pozor! Veď spadneš!“ Schytil ju niekto. Vydesene sa zadívala chalanovi v jej veku do očí. Začervenala sa. Bola v jeho objatí, cítila niečo teplé pri srdci.
„Ako sa voláš?“ Pýtal sa.
„Can... Candy.“ Vytrhla sa mu z rúk a rýchlo kráčala smerom na Šafaríkovo námestie.
„Ja som Majk! Michael!“ Hovoril za ňou.
Zachránil mi život. Premýšľala sediac na lavičke v malom parčíku na Šafku. Fontána, na ktorej boli sochy chlapcov veselo žblnkala. Ku Candy doskákal vrabec. Cítila, že ju niekto pozoruje. Nevedela kto, odkiaľ, len cítila.
Na lavičke sedela pár hodín. Rozmýšľala tak hlboko, až nerozmýšľala. Mala v mysli dokonalo prázdne, keď jej zrazu zazvonil mobil.
„Prosím?“ Ozval sa jej nežný hlások.
„...Candy miláčik, ako sa ti vodí?...“
„Ocko!“
„...Nuž, potreboval by som od teba niečo, keďže som v Rusku, nemôžem to vybaviť vieš... Mohla by si prosím vybrať z bankomatu, z tvojho účtu, na ktorý som ti práve poslal nasledujúcu sumu. No, mohla by si prosím ťa vybrať dvetisíc eur a doručiť ich na stanicu? Hlavnú stanicu, veď vieš. No mohla by si?...“
„Dobre,“ odpovedala, „o chvíľku som tam.“
„Ľúbim Ťa, na teba sa dá vždy spoľahnúť... A počkaj ešte prosím! Máš tašku, však?“
„Mám.“
„Vieš no. Dostaneš balík, po ktorý si prídem o týždeň. Ahoj!“
Zdvihla sa z lavičky, odleteli holuby a vydala sa na električku. Nastúpila, a spolu s ňou aj známa tvár. Bol to Michael, ten zo Starého mosta.
„Ahoj zasa.“ Pozdravil ju s úsmevom.
„Ahoj,“ Odzdravila Candy s hláskom podobným zvonkohre, „ty ma sleduješ?“
„Áno, prepáč. Kam ideš?“
„Choď preč, prosím!“ Odpovedala. Trhalo jej to srdce. Nechcela sa s ním lúčiť. Bol jej veľmi príjemný, ale s otcom mala nepísané pravidlo, že keď doručovala peniaze tým pánom v slnečných okuliaroch a čiernych oblekoch, že je vždy sama.
„Ako chceš,“ Odpovedal jej Majk, „dáš mi pred tým číslo prosím?“

Michael vystúpil, Candy pokračovala ďalej.
Hlavná stanica, konečná zastávka, prosím vystupovať!“ Ozval sa monotónny ženský hlas z reproduktoru v električke. Candy vystúpila a smerovala k automatu. Zaradila sa do rady. Každý, čo si vybral pred ňou peniaze odchádzal spokojný, že mu ten stroj vydal tlsté bankovky. Ako málo stačilo ľuďom k šťastiu. Candy vytiahla štyri päťstovky a jej nálada sa stále nezlepšila, iba ľudia za ňou so závisťou zazerali.
Našla pánov v čiernych oblekoch a slnečných okuliaroch, dala im peniaze, vzala balík, vložila si ho do tašky a vyšla zo stanice.
„Ahoj Candy!“ Pozdravil ju ten chalan, ktorý ju zachránil a podal jej kyticu červených ruží. Síce by bola radšej keby tie ruže boli čierne, alebo biele, ale bola rada.
„Ďakujem.“ Usmiala sa cez červené líčka.
„Poznám blízko pekné miesto, nepôjdeš so mnou?“ Spýtal sa s lišiackym pohľadom.
„Rada.“
Chytil ju za ruku a odviedol cez tmavé uličky, popri koľajniciach, smerom na vinohrady. Dostali sa ku komplexu viacerých garáží, kde boli schody, ktoré viedli na koľaje. Sadli si na ne.
Candy nevedela ako, ale zrazu sa bozkávala. Môj prvý bozk! Bol tak hrejivý, šteklivý, príjemný. Aj bozk aj jej nový chlapec.
Mihom oka videla ako zapadá slnko. Obláčiky sa sfarbovali v ružovo. Oddelila pery od Majkyho a v jeho objatí sledovala tú romantickú panorámu.
„Krásne, skoro ako ty, ale tebe sa nič nevyrovná. Milujem Ťa!“ Šeptal jej nebezpečne sladko. Hriešne.
Bozkávali sa celú hodinu, až kým nenastala tma. Za chrbátmi im párkrát prefrčal nejaký vlak.
„Nepoznám ťa ani deň, a si pre mňa všetko.“ Šeptal jej a rukou pomaly smeroval do nohavičiek. Zvyšoval sa jej tep. Príjemne ju to šteklilo. Už mal brušká prstov na jej ženskosti. Z hlasiviek sa jej vydrali nežné vzlyky.
„Ešte nie! Prestaň!“ Odtiahla mu ruku preč. Zrazu mu začal zvoniť mobil tvrdou hudbou.
„Sisa, miláčik, ahoj!“ hovoril s láskou do mobilu Majky a Candy nepríjemne zapálilo v podbrušku.
„...Láska, kde si?...“ Vydral sa dievčenský hlas z mobilu.
„Teraz nie!“ Pozeral sa vyľakane na Candy, zložil.
„Zle si si to vysvetlila!“
„Choď preč! Prosím!“ Plakala.
„Naozaj! Nie je to tak ako si myslíš!“
„Vypadni!“ Skríkla so slzami v očiach.
„Ty [vymazané]!“ Zasmial sa a odišiel, rýchlejšie ako prišiel.
Plakala tam, sediac na schodoch. Začalo pršať. Bolo jej to jedno.
Prečo sú všetci ľudia rovnakí? Prečo som nenašla človeka, ktorý by bol dobrý a nemyslel iba na seba? Na čo tu mám žiť tento prekliaty život, keď nemám nikoho? Nechcem ho žiť! Do čerta s vami! Všetkými!

A tak sa zasa ocitla v prítomnosti. Stála na koľajniciach, plakala, svrčkovia spievali. Vlak bol nebezpečne blízko, začal trúbiť hlbokou trúbou.
„Polícia! Okamžite odíďte z koľajníc!“ Prekričal hlučný vlak mužský hlas. „Dočerta! Odíď dievča!“ Kričal.
Vlak bol tesne pred Candy. Čas sa spomalil.
Policajt skáče po dievčati, letí vzduchom, dotýka sa ho a zhadzuje do bezpečia. Škrípu staré, hrdzavé brzdy vlaku. Policajt leží na koľajniciach, nestíha sa zodvihnúť, keď ho vlak v plnej rýchlosti prechádza.
Smrť ho vzala rýchlo, akoby cvakla kosa a rozstrekla krv na okolo.
„Robo! Nie! Niéé!“ Kričal kolega policajta tak hlasno, až prekričal škripot bŕzd. Candy s úžasom sledovala, ako sa za ňu niekto obetoval. Niekto za ňu položil život.
Vlak prešiel rýchlo a spoza neho prišiel kolega čerstvo mŕtveho policajta. „Ruky hore ty [vymazané] feťácka!“ Mieril na ňu pištoľou. „Ukáž ten kokaín, čo máš v balíku! Ukáž!“ Pristúpil bližšie. Od zúrivosti začínal šalieť.
„Nemám nič!“ Nariekala Candy a pomaly jej začínalo dochádzať, v čom je jej otec namočený, a do čoho namáčal svoju dcéru držiac za pätu. Spomenula si na balík, ktorý vymenila za dve tisícky. Bolo neskoro.
Rozžeravený projektil, ktorý vyletel zo služobnej pištole policajta sa jej zaryl do srdca. Zomrela skôr, ako dopadla nábojnica.
„Skap! Skap!“ Kričal zošalený policajt strieľajúc do tela dievčaťa. Zvalil sa k pozostatkom jeho kolegu.
Candy bola už preč.


Hore
 Profil ICQ  

Legenda

Založený: 31.01.2007
Príspevky: 1392
Body: 5
Pohlavie: Žena

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
No weerty, ja som prijemne prekvapena, celkom sa mi to pacilo.
Pekne si zobrazil tie kecy dievcenske, zatahovanie etc. Prefackat ich setky (osobne ich hejtujem viac jak ciganov a to je u mna co povedat)

Aby sme neostali len pri chvaleni.
Ja by som skor volila ine meno, neviem, take klasickejsie. Irvingova mi do toho textu moc nepadlo.
A ten koniec. Neverim ze ten policajt nebol na nu nastvany, ale to, ze na jednej strane jej hovori nech jej ukaze kokain a po jej nariekani ju zastreli mi pride divne. Tak mozno od gangstra skor.
Co maju tie decka s tou fetackou? Emo pochopim koli obleceniu, stylu etc. Ale chapes, vidis niekoho na ulici a hned fetak, zlodej, etc.?


Hore
 Profil  

Ja XXII.
Obrázok používateľa

Založený: 02.03.2011
Príspevky: 2155
Body: 21
Bydlisko: Pressburg
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
Nechcel som rozpisovať, žee su dajme tomu z hentej a hentej protidrogovej jednotky...
No a dajme tomu, že vedeli o nej, že ju už dlho pozorovali ako často tie balíky prenášala, alebo čo... :) ale som rád, že sa aspoň niečo páčilo.. dal som si s týmto veľa roboty :) tak aspoň jedno prečítanie.
Vďaka :)


Hore
 Profil ICQ  

poet
Obrázok používateľa

Založený: 30.10.2008
Príspevky: 1862
Body: 1
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
dobre. pacilo sa mi sedem hriechov ako vo filme Se7en. aj nejaku tu myslienku som tam videl. len ten koniec bol vazne prirychly

_________________
Každého umelca kvôli niečomu považujú za šialeného; ja som pre iných šialený, lebo sa považujem za umelca.


Hore
 Profil  

Ja XXII.
Obrázok používateľa

Založený: 02.03.2011
Príspevky: 2155
Body: 21
Bydlisko: Pressburg
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
A ja myslel že som tým originálny..

Chcel by som to sendnut dakam do nejakej súťaže, ale pred tým asi nejak upravým ten koniec no... ajkeď mne sa to takto zdá fajn

Som rád že sa páčilo


Hore
 Profil ICQ  

Dobrodružka
Obrázok používateľa

Založený: 05.08.2011
Príspevky: 58
Body: 12
Bydlisko: na druhej strane kopca
Pohlavie: Žena

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
neviem kde mam zacat, lebo nemam text pred sebou, tak ti to presne vsetko asi nepoviem kde co a ako... v prvom rade, ti to tam syntakticky nesedi... keby si to cital nejaky cudzinec tak v tom ma hotovy gulas ..vysvetlim.. je to hned na zaciatku..najprv hovoris o dievcati..ano spravne, je to dievca, cize stredneho rodu..a hned tusim v tretej vete pouzivas zensky rod..keby si ju nazval jednoducho "dievcina" bolo by to asi lepsie..potom si to uz vyriesil dobre, je to niekde ku koncu poviedky, ze ked pouzivas zensky rod, tak dievca oslovujes menom... inac ja by som to meno asi aj uplne vynechala, dodavalo by to este taku tajomnost dievciny, co si sa podla mna snazil dosiahnut..ale vyber mena Candy sa mi paci :) .... dalej tam mas zle vysklonovane slovo, ale to sa stava ;). len bud nabuduce pozornejsi.. mozno si sa nemusel tak sustredit na tu skolu, stacilo spomenut len nejaku epizodu, aby sme vedeli, ze je Candy fakt neoblubena.. zaujimavo si tam zapojil 7 hriechov, ale kedze mi tam ta epizoda so skolou prisla zbytocna, tak mi to trosku vadilo... velmi zaujimavo si to potiahol do inej roviny, to stretnutie s chlapcom.. keby som ti smela poradit, tak tu skolu uplne vymazem a viac sa sustredim na toto... vies jak ti to budu baby potom zrat ? :D ... budeme suciti s candy, ze aky ma chudatko smutny zivot a este aj ked stretne konecne nejaku potencialnu lasku tak to skonci takto...a mas velmi zaujimave myslienky, dialogy su zbytocne ;) ..aj tej smrti a tomu okolo toho si sa mohol povenvat viac, bolo yb to urcite velmi zaujimave :) ... aha a este by som sa s tym trochu pohrala ako s textom..napriklad, tam mas, ze "isla pesi, po schodoch" ...tak yb som to napisala takto: isla pesi. Po schodoch ...kde "po schodoch" je expresivna syntakticka konstrukcia - osamoteny vetny clen a este viac by zdoraznila, ze si candy nevybera lahku cestu zivotom (ani ju nema), teda vytahom, ale ze ide pesi az z 12steho poschodia, teda sa aj tym zivotom tak pretlka.. mozno to ani ty sam nevies, ale niektore myslienky, ako napriklad tato fakt pekne odrazaju aj vnutorny svet tej postavy :) ...aj to pouzitie bratislavskeho slangu je zaujimave ( Štefan Moravčík vo svojich básnach pouzival zahoracky slang a dost sa to tam hodilo), ale ako som uz napisala vyssie, tak epizoda o skole by nemusela byt :) ....asi tolko.. :) ..cakam na reakcie ;)


Hore
 Profil  

Dobrodružka
Obrázok používateľa

Založený: 05.08.2011
Príspevky: 58
Body: 12
Bydlisko: na druhej strane kopca
Pohlavie: Žena

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
"Prebudila sa na šedú melódiu budíka nastaveného na jej mobile." - defektna konstrukcia, citatelovi je jasne, ze ked zvoni budik s melodiou tak to bude z mobilu .. niekedy menej slov znamena viac ;)


Hore
 Profil  

Ja XXII.
Obrázok používateľa

Založený: 02.03.2011
Príspevky: 2155
Body: 21
Bydlisko: Pressburg
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
Veľmi pekne ďakujem, že si sa jej trošku povenovala :) Jo jo keď si to čítam znova, nachádzam veci, ktoré by som rád pomenil, napísal ináč, či teda uplne vynechal, asi aj tú školu no... sú tam zbytočné postavy, ktoré vlastne okrem toho, že ukazujú ako je Candy ubližovaná, na nič nie sú.

S tým chalanom, som vôbec nevedel ako to vymyslieť... mal som kritické obdobie, keď na poviedku padal prach... keď som ju nevedel dopísať od toho, ako vyšla zo školy... myslím, že to je aj výrazne vidieť.. taká zmena štýlu.. som to písal asi po dvoch mesiacoch... nemal som múzu, ba ani čas :)

nerád by som sa k tej poviedke vracal, ako.. keby osm ju výrazne menil, tak by som ju poondil .. :) , ale keď bude viac času, poopravujem chyby a tak, ako som hovoril rozmýšlal som o nejakej súťaži, a s kamarátkou sme začali stavať scény, na mangu, takže som fakt zvedaf čo z toho bude :) bo to je taký klasický mangoidný príbeh


"Prebudila sa na šedú melódiu budíka nastaveného na jej mobile." s tymto máš absolútnu pravdu.. som sa snažil byť na začiatku priveľmi seriózny :)


Hore
 Profil ICQ  

Dobrodružka
Obrázok používateľa

Založený: 05.08.2011
Príspevky: 58
Body: 12
Bydlisko: na druhej strane kopca
Pohlavie: Žena

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
jasne, chapem ... a som aj rada, ze si sa tak pozitivne postavil aj k timu co som trochu okritizovala ..netvrdim, ze mam uplne pravdu, len tak som to proste vnimala...a mas pravdu, nevracaj sa k tomu, urcite mas plnu hlavu napadov (uz len podla toho, ze sa pustate do mangy, drzim palce ;) ). ja si to urcite precitam ;) ...


Hore
 Profil  

Ja XXII.
Obrázok používateľa

Založený: 02.03.2011
Príspevky: 2155
Body: 21
Bydlisko: Pressburg
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
Och vďaka :) budeš jedna z prvých, čo bude čítať mangu za toto :)


Hore
 Profil ICQ  

Dobrodružka
Obrázok používateľa

Založený: 05.08.2011
Príspevky: 58
Body: 12
Bydlisko: na druhej strane kopca
Pohlavie: Žena

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
fiiiiiiiha..no to som zvedava :)


Hore
 Profil  

röndör
Obrázok používateľa

Založený: 21.07.2004
Príspevky: 15706
Body: 310
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
Po vcerajsej verejnej citacke to nemozem neokomentovat :-)

Ono to ma svetle momenty (asi dva) s *mnohymi* WTF komickymi vsuvkami. Mne hlavne prekazala ta strasna melodramaticka linka a la Cervena kniznica, kde sa nemozem zbavit dojmu, ze si autor projektuje svoje sny.

Mlada deva, ktora je zachranena kymsi, scena na Vinohradoch, a hlavne vetne konstrukcie, ktore posobia minimalne komicky. Naozaj silne odporucam predcitavat to nahlas -- a Candy a Safarikovo namestie k sebe naozaj neladia.

Ten napad s hriechmi je kuzelny, ale mne sa uplne stratil v tom strasnom deji, ktory sa navyse skoncil uplne rychlo, kratko a stylom, ze ked autor nevie co s postaovu, tak ju zastrelil.

IMHO Twilight v hroznej verzii.

_________________
Light hand of Empelol.


Hore
 Profil ICQ  

Ja XXII.
Obrázok používateľa

Založený: 02.03.2011
Príspevky: 2155
Body: 21
Bydlisko: Pressburg
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
Už to nechcem meniť, ale sám tam vidím veľa vecí, čo by som prerobil... Možno niekedy

Len tak BTW, chceli mi ju zobrať, a uverejniť na Aragorn.sk , len problém bol, že je zverejnená už tu...


Hore
 Profil ICQ  

vajco
Obrázok používateľa

Založený: 01.08.2004
Príspevky: 1844
Body: 135
Bydlisko: Blava
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
a jak sa dozvedeli ze tu je zverejnena, si im hovoril? :) chyba
okrem toho by som polemizoval o tom ci je toto "zverejnenie", sak toto je kniznica literarnych experimentov na fore kde sa musis registrovat, nie nejake verejne miesto kde ma k tomu pristup hocikto. kebyze si na hlavnej stranke tak vtedy by som to uz povazoval za zverejnenie

ps, aragorn.sk, to je ta stranka, co neexistuje? :D www.aragorn.sk

_________________
Juro alias Archi


Hore
 Profil ICQ  

Ja XXII.
Obrázok používateľa

Založený: 02.03.2011
Príspevky: 2155
Body: 21
Bydlisko: Pressburg
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
Nuž nepovedal... na tretí krát som im to tam poslal, dva krát ma odpísali kvôli podobe textu, lebo majú neskutočne nešikovný "nahrávač textu," a potom ma odpísali kvôli tomu že už je tu poviedka zverejnená...

http://www.aragorn.cz :D


Hore
 Profil ICQ  
Zobraziť príspevky za obdobie posledných:  Usporiadať podľa  
Vytvoriť novú tému Odpovedať na tému  [ Počet príspevkov: 16 ]  Prejsť na stránku 1, 2  Ďalšia

Všetky časy sú v UTC + 1 hodina [ letný čas ]


Kto je prítomný

Ľudia sediaci pri tomto stole: Žiadny registrovaný používateľ a 15 hostí.


Nemôžete zakladať nové témy pri tomto stole
Nemôžete odpovedať na témy pri tomto stole
Nemôžete upravovať svoje príspevky pri tomto stole
Nemôžete mazať svoje príspevky pri tomto stole

Hľadať:
Skočiť na:  
cron
Little spaceships
Powered by phpBB © 2000, 2002, 2005, 2007 phpBB Group
Karma MOD © 2007, 2009 m157y, modifications © 2010 Annun