Oproti nám sa čnie k nebeským výšinám doslovne „Nebeská veža“ .Cori Celesti, vrh bohov, alebo lepšie povedané hlinený stĺp. Hore by ste ťažko hľadali nejaké mesto a ani tam nieje. Na tomto vrchu nájdete rozloženú stále horiacu pahrebu. Zdá sa ako by jej bolo úplne jedno že každou sekundou do nej dopadajú nespočetné množstvá snehových vločiek. Oheň horel nekonečne dlho, jeho podstata bola „božská“. Okolo ohňa zvyčajne sedelo viacero postáv ,teraz by ste tam však našli len smutne sediaceho jednookého muža a aj to jedno oko nebolo v používateľnom stave, tým chcem povedať že bol slepý. Hrabal sa v ohni paličkou a presúval v ňom polienka ktoré sa každý krát s puknutím zjavovali. Vedľa neho sa zablysklo a objavila sa tam asi 2 metre vysoká žena ,no povedzme že príliš prítažlivá nebola. Bola navlečená v koženom a musím povedať že veľmi tesnom brnení čo jej vzhľadom na jej telesné miery ktoré dosahovali závratných veľkostí krásu nepridávalo. Na hlave mala typickú vikingskú helmu s rohmi. V ruke niesla zhužvaný pergamen a mimochodom volala sa Rinčila. Starec sa otočil a ženu pozdravil „Ahoj, no čo si želajú ľadový obry tentokrát ? Chcú zakázať lízatka alebo sa im zdá že ľad má príliš nízku teplotu?“ . „Nie Io, chcú zakázať sladké lady“ odvetila Rinčila. „Pre BOHA a to čo je ?“ spýtal sa okamžite Io a zvýraznil to slovo „BOHA“. „Najnovší objav Ankh-Morporských alchymistov, vravia že od dôb pohyblivých obrázkov a od práskajúcej kukurice ide o ich najväčší objav, hovorila som z hlavou ich rady“ odvetila. „MOJA DRAHÁ!“ zahrmel Io hlasom hrubým ktorý pripomínal Smrťa „stále si mi nepovedala O ČO IDE! Prečo im vadí nejaký sladký ľad?“ „No vieš to máš tak, tieto „sladké ľady“ sa používajú ako jedlo, alchimisty ich namáčajú do štiav ovocia a tie potom predávajú ľuďom ,a musím povedať že je to veľmi chutné“ uškrnula sa previnile „obry však vravia že to uráža ich podstatu ehm, pretože oni predsa niesu sladký, nemajú žiadnu príchuť! Ja by som povedala že oni tým zmrzlinám závidia. Pokúšala som sa toho ich nového vodcu Trafšľaka prehovoriť aby sa uvedomil ale on stále mumlal len niečo o tom že on je slobodný občan a má svoje práva. Začal sa mi vyhrážať tým že pošle sneh na Klač, dobre si vieš predstaviť akú paniku by takéto niečo vyvolalo, keby si taký Klačan pomýlil sneh s maslom a natrel si ho na chlieb, nemyslím si že by to chutilo dobre, budeš sa musieť s nimi stretnúť“ dohovorila a posledné slovo ako keby znamenalo koniec. Znovu sa zablyslo svetlo a po Rinčile nebola ani stopa. Io sa chytil za bradu, títo bláznivý obry si stále vymýšľali kadejaké blbosti len aby ho nejako zamestnali. Nuž čo sa dá robiť, pôjdem navštíviť Trafšľaka ,pomyslel si a aj za ním sa zablyslo. Sneh v tom momente zostal stáť ako keby zaseknutý vo vzduchu a to isté sa stalo aj s ohňom. Jedna zo zvláštností Cori Celesti. Keď sa na nej nik nenachádzal, čas na vrchu zastal.
Zhruba o 7500 km severne v jaskyni sedel na kožušine ľadového medveďa Trafšľak a lízal sladký ľad, no musí uznať že je to celkom dobré. Ani presne nechápal prečo sa tak rozčertil na Rinčilu. Išlo asi len o to aby sa Io zase raz nenudil. To však ešte nevedel že Ia už to tak trošku prestávalo baviť. Chudák Trafšľak...
Uprostred ľadovej planiny sa začal víriť sneh. Vytváralo sa gigantické snehové tornádo. To sa zväčšovalo a zväčšovalo až mala samotná A´Tuin čo robiť aby sa neprevrátila. Tornádo zrazu opadlo, do miesta kde hurikán začínal narazila ohromná ohnivá guľa. Ošmahla sneh v okruhu asi 2 kilometrov. Na mieste sa postavil starec a zahuhlal „Zasrané moderné cestovanie!“ Zrazu tam však už po ňom nebolo ani stopy, Trafšľak medzitým akurát doobedoval 7 chod a chystal sa na ďalšie tela .V tom sa však postavil od stola na jeho ohromné nožiská a zavetril „Á Io! Vitaj môj verný priateľu“. „Hm, verný priateľu? Trafšľak ja som tu aby som ťa zabil“ odvetil chladne Io. „Dobre vieš že nemôžeš Smrťovi prikázať aby mi len tak odobral život, nad obrami takú moc nemáš!“ zahrmel Trafšľak. „Nie, to nemôžem je tu však ešte jedna možnosť, vyzývam ťa na súboj!“ „Hahahahaha! Nevládny starec proti 5 metrovému obrovi, mno keď myslíš Io“ obor nečakal a zdvihol z boku jaskyne Kyj ktorý bol minimálne raz tak veľký ako Io. Hlavný Zemeplošský boh vycúval von z jaskyne a obor ho s pobavením nasledoval. Dostali sa na širokánsku pláň snehu nikde neboli na dohľad žiadne známky civilizácie. Io zhodil plášť, v diaľke poriadne zahrmelo a nad hlavou sa mu zablyslo. Nohy starca sa začali meniť, rašilo mu na nich snehobiele perie a nechty sa mu zmenili na zlaté a značne ostré drápy. Premena však pokračovala na celom tele. Zvráskavená stará koža sa menila na mladú kožu, skrčil sa, zavrieskal a z chrbta mu vyrástli dve bielučké krídla. Vyzeral ako anjel. Zavrieskal ešte raz a v ruke sa mu objavil obojručný meč ktorý za sebou zanechával ohnivú stopu. Trafšľak zneistel ale nakoniec sa s rozbehom vrhol na Ia v jeho anjelskej forme. Zahnal sa kyjom, anjel sa zohol zaťal meč obrovi do nohy a obratne ho opäť vytiahol. Napol krídla a v piruete vyletel hore. Obor zúrivo zareval. Anjel sa znovu po ňom vrhol ,Trafšľak ukročil na pravo .Io sa nestačil stočiť a tak narazil na zem. Rýchle sa pokúšal vyletieť znovu ale Trafšlak ho tresol s kyjom po pravej nohe. Anjel zreval od ohromnej bolesti a chytil si miesto kde predpokladal nohu, tá tam však chýbala. Pozrel sa na ruku ktorá bola celá od horúcej krvi. Io zaťal zuby a znovu sa vrhol na Trafšlaka. Ten povzbudení úspechom nestihol uskočiť a Anjel mu zaťal meč hlboko do hlavy. Klesol na kolená, z rany na hlave mu začala prúdom tiecť krv. Chytil meč a vytiahol ho ,zo žuchnutím sa zvalil na zem. Io k nemu priletel, ľahol si vedľa neho „Prepáč Io, ja som netušil že to dospeje až sem, som mŕtvy kvôli mojej tvrdohlavosti. Dúfam že mi odpust.....-áh“ hlas zanikol v šušťaní vetra. Io sa zohol k obrovej hlave a dal mu na čelo bozk. Zamával krídlami a vzlietol k oblohe.
-----------------------------------------------------------------------
Mno s touto poviedkou som sa zúčastil v sutaži, je inšpirovaná zemeplochou čo je patrné hned od zaciatku a vyhral som s nou knizku:))) Co vy na to?
_________________ ""There is no worse tyranny than to force a man to pay for what he does not want merely because you think it would be good for him."" Robert A. Heinlein
|