HuSä

Vstup/Prológ do rozsiahleho projektu, ktorým sa zapodievam už celkom dlho, tak ak vás smiem požiadať, zhliadnite.
Malo by to byť otvorenie do prvého dejstva, kde už mám rozpísaný príbeh hlavnej (skoro jedinej) postavy tohto prológu a jeho mladšieho brata. Už som sem dávnejšie pastol jeden prológ k Brumovu, ale ten si nevšímajte. ::

++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++

Slnko sa po dlhom čase predralo z šedého mraku, ktorý pretrvával nad severným územím Thonnijského kráľovstva. Bola zima, ale aj vzduch sa začal otepľovať. Prichádzal nový život, prichádzala jar. Ľad, ktorý prikrýval malý potok sa pomalou rýchlosťou topil. Vladimír sa naklonil, div nespadol a nabral si do drevenej misky ľadovú vodu. Pred chvíľou vstal. Budievalo ho slnko, dnes vstal trochu skôr ako včera. Bol neďaleko od svojho tábora, kde spali ostatní hraničiari, služobníci hranice.
Títo hraničiari boli slobodní. Nie každý hraničiar sa mohol takouto vecou chváliť. Vladimír a jeho skupina nepatrila k nijakému kráľovstvu, iba dohliadala na odstup obyvateľov Thonnijského kráľovstva a Vinčerovej ríše, medzi ktorými vládli nepokoje. Práve v týchto časoch sa schyľovalo k vojne, no obe krajiny boli vyčerpané, lebo prežili ťažkú zimu. Kráľ Thonnie, Nozrig, bol zavraždený, a prvé obvinenie padlo na jeho druhú manželku Annu Vinskú, ktorá pochádzala z kráľovského rodu Vinčerov.
Posledný krát, čo ho videli stráže, vchádzať do svojej spálne, videli kráľa práve s Annou. Ako každé ráno tam prišlo služobníctvo, a kráľ Nozrig ležal s prebodnutým srdcom na svojej posteli. Po Anne odvtedy nebolo ani stopy. A to nebola jediná zámienka na vojnu, ktorú vyhlásila na jeseň Thonnijská ríša. Tej jesene sa našlo pár dobrovoľníkov, ako Vladimír a chopili veľa do vlastných rúk. Takisto veľa riskovali, no zatiaľ sa im darilo držať Thonniu od Vinčerov. Jediný ľudia, čo mohli hranicou prechádzať, boli obchodníci a aj tých na dohodnutých prechodoch kontrolovali ako inak hraničiari.
Vladimír už bol v tábore, ktorý tvorilo približne dvadsať mužov a jedna žena. Okrem Rorika, ktorý držal rannú stráž všetci spali.
„Je niečo nové Rorik?“ Pýtal sa Vladimír.
„Všetko na poriadku pane.“ Odpovedal so strachom v očiach.
„Deje sa niečo?“
„Nič pane, len sa bojím, že keď sa Thonnijské ľady topia, čoskoro začnú boje.“
„Veľa ľudí si to myslí.“
„Čo si myslíte vy?“
Zamračil sa, ani nie s hnevom, skôr so smútkom a odišiel. Vedel držať zbraň, boja sa nebál, no nechcel zabíjať. Zabil mnoho ľudí, keď bojoval pod vlajkou Thonnie, na ktorej sa ceril medveď, mýtický otec kráľovstva. Vladimír tiahol ďaleké, no úspešné výpravy na juh. Podmanil dve južanské kráľovstvá. Veľa o jeho minulosti hovorili jazvy, ktoré nosil, ako nočné nebo hviezdy.
Rorik tam naďalej stál, čakal, kým sa tábor neprebudí, aby si mohol dopriať prisľúbený odpočinok. Hlboko zívol, a stisol kopiju, ktorá mu celú noc pomáhala odháňať strach, ktorý prichádzal z Brumského lesa, pri ktorom bol hraničný prechod, či tábor rozložený. Rorika, ako jediného syna zanechal Vladimírovi jeho dávny priateľ z vojen. Ten mládenec, čo tam strážil nezažil ani pätnásť zím, kdeže by mu brada rástla, ktorú svojmu otčimovi, Vladimírovi tak závidel.
Vladimír vošiel do stanu, kde spali jeho traja druhovia a ešte si na chvíľku zdriemol. Prisnilo sa mu o svojom mladom bratovi, Jankovi.

citit z toho cervenaka skrizeneho s tolkienom - brumovo, vladimír, janko, pätnásť zím, rorik

kopa gramatických chýb, napr. "jediný ľudia"
divná formulácia "chopili veľa do vlastných rúk"
zbytocne pouzitie slov "dohodnutých prechodoch kontrolovali ako inak hraničiari", "hraničný prechod, či tábor rozložený"
v dialogu po priamej reci sa doplnovacia veta nezacina velkym pismenom
tejto vete tazko rozumiet "Veľa o jeho minulosti hovorili jazvy, ktoré nosil, ako nočné nebo hviezdy."
je to pisane skor pre deti

dalsi prolog? mas rozpisanych viac prozaickych diel naraz?

Od Červenáka, priznám sa, som neprečítal ani jedinú knihu. Myslíš, že názvy sú neoriginálne? Snažil som sa aby to nenaberalo na klasickom klišé fantastiky.
Vladimír, Janko,-slovanské mená Rorik-severanskejšie meno
pätnásť zím- imho lepšie v texte vyzerá ako pätnásť rokov (používa to za mrak spisovateľov)
Brumovo-definitívny názov (predtým Brumovsko), ktorý je odvodený z patróna konkrétnej dediny, od medveďa Bruma



toto poopravujem, ajkeď "Veľa o jeho minulosti hovorili jazvy, ktoré nosil, ako nočné nebo hviezdy." je podľa mňa celkom pekná metafora, ktorú by som nechal, ale ináč uznávam, že v texte je viacero vecí, ktoré mi nesedia, keď ich čítam zasa o čosi neskôr , ako som toto spísal


Áno, ajkeď touto vecou sa zapodievam už pol roka, ak sa vydarí, bude z toho zbierka poviedok, ktoré budú na seba voľne nadväzovať, ajkeď dokopy budú tvoriť hlavnú dejovú líniu celej zbierky, tak drž palce

tymi menami som iba podlozil podobnost s tolkienovymi prekladmi, vid Hobitov
ano, za mrak spisovatelov pouziva patnast zim. je to sice pekne vyjadrenie, ale tymto sa k tomu fantastickemu klise iba priblizujes
ta metafora s tymi hviezdami, nevravim, ze je zla, len je zle sformulovana ta veta, to prirovnanie na konci mi nesedi z gramatickeho hladiska

ako sa daju pisat dve "knihy" naraz?

Nepíšem knihu, píšem zbierku viacero poviedok, a píšem momentálne iba jednu, a to túto

hm hm

celkom ma to chytilo. áno sú tam, chyby, štylistika, blabla, už som si zvykol (nemyslím konrétne na teba)

ak nechcem byť veľmi kritický a neriešim, že či to je alebo nie je fantasy klišé (ktoré mám mimochodom veľmi rád, ak ho nie je prehnane), tak sa to dá celkom s pokojom dočítať.
+ za rozsah.
pätnásť zím sa mi páči, rovnako ako hraničiarstvo, blížiaca sa vojna, politika, blabla

ak si už toho napísal viac a takisto to tu chceš zverejniť, prosímťa NEZKAZ TO! pre mňa to má potenciál, a ak prídeš s niečim NAOZAJ originálnym a prekvapivým, bude to mať aj úspech.

áno, ja požadujem veľa, ale ty si sa rozhodol že chceš napísať another epic story
proste, vyraz mi dych nasledujúcim príbehom a budeme spokojní obaja