HuSä

Áno, smrť vie tancovať,
Pozýva každého z nás,
Do tanca Do posledného?
Len ona vie,

Tancovať tiež, len akosi,
Pri tanci nepohodlne bolo mi
Ako pichala ma prstom, kosťou
Nepohodlne, zle, nepríjemne

Aj králi raz tancujú so smrťou,
Tak ako sa boja jej dychu,
Ktorý odváňa korunu

Smrť stále tancuje, točí sa,
Rady postupujú tancujú s ňou,
Ostatní sa zaraďujú,
Bez toho aby ju videli,

A ja? Nechcem byť,
Tanečník, zas, no keď ma vyzve,
Budem sa hanbiť odmietnuť,
"Nedbám!" Poviem, a so smrťou si,
Zatancujem

neviem, ono toto ma tematicky zaujalo, ba fascinovalo tou tanecnostou, ale mne proste nesedi tento tvoj styl pisania, neviem si nan zvyknut, necita sa mi to tak dobre

Skúšam... Osobne sa mi takto celkom fajn píše, a ani pri čítaní nevidím rozdiel... ajkeď prekážať to niekomu môže no...

toto písanie typu:
jeden chleba
dva litre mlieka
minerálky
salám, šunka
vagiclean

musí byť vážne dobre napísané. Ty si to nenapísal ani dobre ani vážne.
Možno 2. sloha trochu fajn, ale inak mi to nič nehovorí.

mne to občas pripadá, ako keby si nevedel v básni dať na jeden riadok viac ako tri slová.
Tiež mi tvoj štýl nesedí a neviem si naňho zvyknúť, stále mi to pripomína akýsi rap
A pritom nápady občas máš celkom zaujímavé, ale chcelo by to ešte čosi viac, trochu to rozvinúť, zaobaliť. Nerozsekávať každú vetu a zaujímavú myšlienku do milióna veršov

zmenil som to tak, aby bola čitateľná inak som nič nemenil