Opustená, katedrála Hore, v maľbách našli, Domov čierne vrany No nehanobia krákaním
Na lustroch, lesknú sa diaľnice, Pavúčich nití, na slabom svetle, Ktoré preniká cez zaprášené, Kedysi farebné okná
Orgán zabudol noty, pokrytý spomienkami, Ani nepamätá svoj hlas, ktorý prenikal, Do sŕdc, ako čepeľ, a zbavoval špiny Šepot ozýva sa v sále, stále, navždy
Opustená katedrála si, opustená, No to neznamená, že ťa nik nenavštevuje Si útočiskom pútnikov, spovednicou hriešnikov Boh sa pozerá, stále, on ťa neopustil, ako fara, Keď krajina dostala nového kráľa, obrástla si, Obrástla si na intímnych častiach architektúry, Tela svätého, obrástla si lístím, akoby Eva
Socha anjela stále spieva, odháňa hadov Šepot ozýva sa taktiež stále, Nijaký sykot
|