Noc a samota, Som sám, tieň nočného života S inými pod nočným splnom, Pod striebornými myšlienkami
Tma a úvaha, Nekonečná únava, zo snahy, Udržať nite mysle nepopletené Keď šepocú rady,
Čakali všetci, na iné hviezdy Keď ich staré omrzeli, V tmavej noci, nové hviezdy čakali Irutujú ma
Vidím blízke siluety, čakajúcich ľudstiev, Na nové hviezdy, a cez to všetko, bol som blízko, Ale sám, nite prepletám v prstoch, Znudene sa hrám,
Sedím na tráve, s ktorou hrá sa rosa, studí ma zdola Potom sedím na kameňoch, ktoré hundrali pod nos, Aký to je chlad, a všade, okolo mňa, bola samota, V podobe siluet ľudí, obrátených, mne chrbtom
Naučili sa trpezlivosti, po čase čakania, no stále Prešlapovali na mieste, a čakali nové hviezdy
Stál som na kope piesku, na dune A v každom zrnku, snila spomienka... Zobudia sa v hviezdy? Či tu tie siluety, budú čakať navždy?
|