Slnko žiari do očí, teplo hreje Pavúčie nite mám v obočí, slnko sa mi smeje Jeseň si to môže dovoliť, listy padajú, ako Každý rok, predsa jeseň, bez hnedo-červených listov, Je ako lúka bez kvetov
Tráva je ešte teplá, po lete, ale toto je babie leto Preto, lebo ho majú baby, ženy? Neviem, nikto mi, Zatiaľ neobjasnil názov tohto krásneho času, keď Si môžem ešte rozopnúť bundu, a príjemne sa slniť -priam ako kocúr na teplom kameni
Užívam si tepla, kým nesneží zmrznutý dážď, Ktorý v kvapkách padá večer, a ten večer veru, Každým dňom začína skôr, našiel som si pršiplášť Vietor spieva pieseň hnevu, trhá jablká a hrušky -hrozno necháva, to sa zberá samo, na víno
Drak, ktorý nešľahá oheň, a poslušne lieta, Priviazaný na špagáte, sa hrá s oblohou, doň Motajú sa pavúčie letky, priam vzdušné flotily Škoda, že nestrialajú, môj drak by vyhral -neprivezujem si predsa prehru na špagát
No keby padol, určite by som ho oplakal Čižmy razia cestu listami popadanými na zemi Ten šelestivý zvuk ma bude zohrievať cez zimu, Keby sa dalo, listami by som si vypchal aj perinu -nezhadzujte moju pec!
Ale ba nepovedz, že mrzne? To je koniec jesene
|