Ako námorník, ktorý Keď uškrtí na lodi, Z ponorkovej choroby, Nemusí byť z navy...
Ako keď námorník vstúpi na breh, pevninu, ktorá sa nekymáca, prichádza blesk, blesk emócií, rýchle prehranie obrazov, ktoré sa udiali nedávno, na palube už mal po krk jeho slov, jeho cudzích mravov, vidí sa v obrazoch, ako prichádza zo zadu, s ľanom od plachty prehadzuje cez hlavu, a ten už mŕtvy vetrom plachtí, ostal duchom mora, ostal zvukom, ktorý spieva spolu so sirénami sviští, priam piští
Ako námorník, ktorý vyvrhuje zvratky, Vraj morská choroba, no Jeho červéná a spotená tvár Ukazuje na iné poznatky Všimol si aj kapitán Keď práca trvala o čosi dlhšie Bez chlapskej ruky, ktorá bola spolu s telom prehodená cez palubu v noci, za svitu lucerny a mesiaca za splnu
Hladia na seba, všetci chlapi vrahova tvár spotená, bojí sa Ženy nastúpené, čakajú na svojich námorníkov, ktorí v ich ideách ostávajú chlapcami s tými bielymi čiapkami Dav modrobielych, pásikavých tričiek sa vylial na mólo, všetci sa vítajú, kapitán sa davom snaží pretlačiť, no len vidí, ako vrah končí v tmavých uličkách prístavného mesta s mužským plačom chybu si vyčítajúc
Jeho život skončil v člne, v búrke na mori keď šialený, vesloval cez vlny ten zvuk pískajuceho vetra sa ozýva aj po smrti
Ani raz som si to po sebe nečítal, lebo pri tom zvyčajne zvyknem dielko pokaziť som zvedavý na vaše názory
|