Založený: 23.01.2007 Príspevky: 1533
Body: 33
Bydlisko: hore na kopci a dole pri rieke
Pohlavie: Žena
Odoslané: Ut. 29. Nov 2011, 14:21 Predmet príspevku: Začiatok konca...
Hodnotenie: 0
Naozaj pekne prosím, pustite si pesničku.
Temná búrka ukazovala kto je tu pán. Vietor sa nespútane hnal. Vlny sa rozbíjali o skaly a dážď tancoval. Blesky bičovali temné nebo a hrom burácal. No, tmavý tichý hrad tam aj tak stál.
Temná búrka zúrivo ukazovala kto je tu pán. Vietor sa nespútane hnal a hnal. Vlny sa divoko rozbíjali o skaly a potichu dážď tancoval. Blesky bičovali temné nebo a hrom burácal. A ten kto bol mŕtvi prebral sa. Uprel svoj dvojitý pohľad do diaľav a potichu pýtal sa. „A kto si ty?“
Temná búrka ukazovala kto je tu pán. Vietor sa silno do vĺn opieral. Blesky bičovali temné nebo a hrom burácal Vlny olizovali steny z kameňa a dážď ticho tancoval. A ten, ktorý prisahal, pohol sa.
Blesk osvetlil jeho temnú tvár, telo z kameňa. Mesačný svit oblízal jeho napoly krvavý, očí tvar.
Temná búrka sa kruto hrala. Vietor sa nespútane hnal. Vlny sa rozbíjali o skaly a dážď tancoval. Blesky bičovali temné nebo a hrom burácal. A ten čo tak dlho spal, prebral sa. „Tak nám to začína.“ Ticho povedal.
Vietor vial do diaľav...
„Ach...“ povedalo dievča s očami dokorán, no skôr než stihla niečo ďalšie,klesla na kolená a zabudla... Chlapec s jazvami vedľa nej už stál, rukou ju objal.
A vietor vial a vial... do diaľav.
Temná búrka ukazovala kto je tu pán. Vietor sa nespútane hnal. Vlny sa rozbíjali o skaly a dážď tancoval. Blesky bičovali temné nebo a hrom burácal. Na kamennom podstavci chýbala zvlášna zbraň. Ten, ktorého meno, vietor už dávno vzal, na nádvorí osamelo stál. Jeho oči tak krásné, zrkadlili sa tak jasne, v zbrani z bieleho zlata. Karmínové striedalo sýto modré. Zavrel viečka z kameňa. Z jedného tiekla krv, z druhého voda.
Temná búrka zúrivo ukazovala kto je tu pán. Vietor sa nespútane hnal a hnal. Vlny sa divoko rozbíjali o skaly a potichu dážď tancoval. Blesky bičovali temné nebo a hrom burácal. Na útese osamelo stál, na tvári mu už jeho pohľad hral. V ruke pevne zvieral zbraň z bieleho zlata, pozeral do diaľav, pohľadom vraha.
„Tak kto si?!!“ Do vetra zakričal.
Zbraň z bieleho zlata, mala v mesačnom svite prazvláštny jas.
„Tak nám to začína, zas!?“ Ticho povedal. Cítil, ako mu celé telo brní. Teraz je čas na činy.
Vietor vial a vial... slová mu z pier vzal.
A tak... tam stál sám... ten... ten, ktorý tak dávno prisahal... v ruke pretočil zbraň z bieleho zlata, ktorá zajtra opäť okúsi svetlo sveta...
Krivo sa usmial... a skočil.
Niekde tisícky míl odtiaľ, elgantná žena nečakane zastala, ruka jej šokovane vyskočila ku krku a takmer nehlasne preniesla tie slová, o ktorých nevedela, že upozorňovali na koniec sveta. "Prebral sa... môj..." smutne sa usmiala, " Gabriel..."
_________________ Já tvora divokého nespatřil, jenž by se litoval. Pták zmrzlý jistě z větve spadne, leč nikdy neproklíná svůj osud. Pád to je poslední vec co andel citi.... vzdaleny hlas mu neustale zni v hlave .... ale vubec poprve je to jeho vlastni
Ľudia sediaci pri tomto stole: Žiadny registrovaný používateľ a 16 hostí.
Nemôžete zakladať nové témy pri tomto stole Nemôžete odpovedať na témy pri tomto stole Nemôžete upravovať svoje príspevky pri tomto stole Nemôžete mazať svoje príspevky pri tomto stole