... stoj a dívaj sa ... vidíš a predsa to už ono nie je dvoch väzňov spútaných vo vlastnom tele zaživa reže, delí chlad mreže
... ty počúvaj, ja hovorím ... len dotyk vráti pokoj dušiam vzaný ty povedz čo malo byť povedané aj tebe bude daný
... neboj sa, nie je čoho ... nebolí to, neublíži, nevyznie stroho pozri sa mi do očí, ten pohľad je ti známy je rovnaký ale predsa iný, než ten dávny
... podaj mi ruky, bozkávaj mi dlane ... pusti nech prežité a rozdelené po sebe siaha strhni zo mňa trápenie chcem stáť pred tebou tak ako vždy... nahá
... dýchaj vo mne ... zem a kov sú chladné pusti to, maj zas ten pocit dávno hľadaný daj líce na líc niekedy poznaný zostaň mi dotykom, perami, telom na telo dávaný počkaj ... ešte raz daj mi ten pocit strádaný
... cítime ... jak drsnosť mreží po nás lezie bláznovstvo väzňov k zemi zvezie
... ja dýcham, stojím ... ty skús znova vstať nie, viem, všetko si zahodil tak tu zostaň ležať, v trýznivej špine skap ty bil si dlho, ja udriem len raz zabijem to posledné, čo zostalo v nás rozšlapem ten hnus, už ho nemusím páchne, dusí ty nevládzeš, zomrieš aj keď môžeš žiť, ja musím
pocit viny je tvoj trest to všetko prežité je stále horúce ... a ja hovorím...otvorte tie mreže pre dotyky oslobodzujúce
_________________ ...bring me back to life...
|