Predstavte si muža. Predstavte si ho, akého len chcete, lebo aj tak si ho nepredstavíte tak, ako si ho pamätám ja. Tento chlapík niekde býva, má rodinu a rôzne druhy vzťahov. S ľuďmi (kľudne si predstavte aj tých). Ja vám o ňom poviem len toľko, že má rád krížovky. Kadekto má rád krížovky, aj ja ich mám rád, možno aj vy, ale on to cíti akosi inak, jednoducho ich má rád naozaj. O tom človeka jednoznačne presvedčí zistenie, že im dáva mená. No nie tak celkom mená a nie tak celkom on. Menom hlavolamu sa totiž vždy stane tajnička, teda jeho výsledok, nejaký ten otrepaný vtip alebo vôbec nie múdra múdrosť. Čo tiež ešte nie je celá pravda, pretože tento náš krížovkár má pravidlo, podľa ktorého je mena hodna len kompletne kompletná krížovka. Ani jedno jediné políčko v nej nesmie byť prázdne. Vždy, keď sa tak stane, keď dolúšti a ďalší hlavolam dostane svoje meno, založí si ho medzi ostatné, úspešne zvládnuté, pomenované. Niektoré mená sú už staré, iné boli udelené len nedávno, čo je ale úplne jedno, lebo všetci ich nositelia sú pohádzaný na jednej kope, a tento náš pán si rád prizná, že v nich má doslova bordel. Napriek tomu sa v nich sem tam, ak má čas, prehrabáva, aby na žiadnu z nich nezabudol, vraj by to bola škoda. Raz mu ktosi povedal, že nie je normálny a on je z toho doteraz zmätený. Tak. Ak sa ešte snažíte všetko si predstaviť, prestaňte, lebo nič z toho už neplatí. Všetky krížovky a ich mená sú nepodstatné, nikto sa v nich viac nehrabe, nikomu to už nie je ľúto. Vec je vážna. Náš HRDINA prežíva peklo, neje, nespí, bla bla bla..., všetko z prostého dôvodu. Našla sa totiž JEDNA, ktorú nevie dokončiť. A najhoršie je, že v nej chýba len jedno písmenko. Slovo, v ktorom tento znak chýba, je celkom kratučké, no on naň ani za nič nevie prísť, aj keď už hľadal úplne všade. Je z toho zúfalý. Už si aj priznal, že by spravil výnimku a pomenoval by celú krížovku, hoc nekompletnú, no to nešťastné písmeno je zároveň aj súčasťou tajničky. A on sa ho bojí doplniť len tak, napriek tomu, že asi vie, je si takmer istý aké slovo v nej potrebuje. Ale jedno slovo tu už predsa nevie, ešte nikdy ho nepočul a on už nikdy ničomu nebude veriť len preto, že to vie. Čo ak sú stovky slov, ktoré ešte nepočul? Nemá potuchy, čo teraz robiť. Istota, s ktorou kedysi lúštil, je navždy stratená. Kričal, že krížovka je pokazená, že s ňou niečo nie je v poriadku. Chcel ju vyhodiť, no bál sa. Prestal lúštiť. Hľadal dôvod na ňu nemyslieť ale... Určite už dávno viete, že žije sám.
|