Toľko hlasných myšlienok, žiadne slová strach z odmietnutia, kričí, volá väzní ťa, stále stojíš na tom istom bode nie a nie sa pohúť, pocit ako topiť sa vo vode.
Rozhodovanie, nevieš čo chceš hladáš cestu, každému sa len sťažuješ. Nikto ti nepomôže, sama vedieť musíš, kde to šťastie hladať robiť pre to všetko,i keď už nebudeš viac vládať.
Prichádza okamih, váhaš vdzávaš sa šanci, z dialky jej mávaš. Nebola tá správna, príde ďalšia, omyl, smeje sa ti, a hovorí „maj sa“
Trháš vankúše, lutuješ hovorí, „chceš ma znovu? Ha, to vieš.“ Zaváhala si máš presne čo si chcela, stratila si. vedieť čo je správne a čo nie, zistíš až keď veľmi dlhý čas uplynie.
Nezvaluj to na život je to ako obviniť psa za brechot, To ľudia, nevedia si nič vážiť, ba ani si svoje šťastie strážiť, Iba ten, kto trpieť vie, najlepšie veci dokázať smie. A iba ten čo bolesť už raz pocítil, sa snaží neubližovať, dúfa že ostatných k šťastiu prinútil.
|