A tak ležím vyvalený, v termálnej kvapaline V diere, v diere na kopci Pozerám v hviezdy, prestanem to básnenie? však písať vie skoro každý...
Veď ja už ani nemyslím, ani nie som, len hľadím Len sa prizerám, ako sa tá termálna kvapalina, čo v inej konzistencii koluje v korytách môjho tela vyparuje pred očami
Para tvorí oblaky, zacláňa mi hviezdy, oblaky nesú kvapalinu ďalej zem kričí:"No tak nalej! Nalej!" A tak to vlastne koluje, v korytách
Až do kým sa to všetko nevyparí, a ani vyparenie kvapalinu nezastaví, lebo sa opäť nechá naliať Je láskavá a krásna a ja ju nenechám aby sa mi vyparila pred očami, ajkeď mi zacláňa hviezdy
|