HuSä

Najzelenšie fóra slovenského Internetu.

Všetky časy sú v UTC + 1 hodina [ letný čas ]




Vytvoriť novú tému Odpovedať na tému  [ Počet príspevkov: 5 ] 
Autor Správa

Ja XXII.
Obrázok používateľa

Založený: 02.03.2011
Príspevky: 2155
Body: 21
Bydlisko: Pressburg
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
inšpirácia, resp. moja variácia na http://annun.sk/viewtopic.php?f=14&t=8153


_______________________________________________________________________________________
Boh Holubov

Klenby a staré, vyblednuté maľby sa prizerali omši zo stropu. Vo františkánskom kostole sa to ozývalo, zavrel oči.

Vyšiel von. Sypal sa pomedzi dlažobné kocky ulice. Starý pán, šedivá brada. Štát ho obral o všetko. Z jeho oblečenia sa dalo vyčítať, čo jedol na minulé Vianoce. Pamätal si ich, no kaprom sa vtedy nedrhol-to vedel určite. A tak tam zastal. Na ulici, ktorou sa pred chvíľou sypal. Počúval každodenné všedné básne ľudí recitovať do mobilov, a každodenné všedné básne vychádzajúce zo slúchadiel do ich uší. Staré mesto. Preto tu plávali húfy turistov, so svojimi vodcami, ktorí nad hlavami držali ceduľky, tabuľky, dáždniky a iné [vymazané]. Nemčina, sem tam angličtina, či japončina. Slovensko je predsa malá krajina. Všetci sa tu poznajú. Hen tam letí Juro. A tam zas Fedor. Starý pán sa pozdravil a sypal sa ďalej.

Mačacie hlavy mňaukali, a v spolupráci s jeho sypanou chôdzou poplašili všetky holuby široko ďaleko. Sadol si na okraj morového stĺpu, vytiahol z igelitky posledný kúsok chlebu a začal naprávať čo [vymazané]. Omrvinka po omrvinke. Už sa opäť zlietali. Husté hrkútanie. Sypal sa ďalej. Tak ako jeho čas. Vychoval za jeho čas doteraz veľa holubov. No generácie. Krátilo sa to. „Všetko sa kráti!“ Pamätal omšu vo františkánskom kostole. Nie, v Boha, toho hore neveril. On bol predsa Boh. Minimálne holubí. No a na omšu chodil aj keď v Boha neveril preto, lebo to je predsa najlepší spôsob byť informovaný a zároveň sedieť a jesť.

Hlavné námestie. Také hlavné... Všade plno stánkov, ukričaných babiek snažiace sa nasilu predať čo doniesli, ktoré mu všetky pripomínali jeho nebohú ženu Etelu. No také hlavné, až ho z toho zas hlava rozbolela.
Uzavretá, špinavá fontána, na ktorej sa týčila socha akéhosi Xtého kráľa, no kto si to má pamätať, sa každých krokom približovala. Toľko ľudí. Telo na tele, ani holuby od nich nedostali nič do huby. Len chodili. Hlava na hlave, vlna na vlne. Čísla. Sčítaš dve, vyjde výsledok, či dva a pol a potom sa pakujú do [vymazané]. Zasa čísliť. Pánovi sa z toho krútila hlava.

Plával davom, vlastne ten sa z neho plašil, takže pre holuby bol obraz z cela taký, a videli ho tak, akoby ten pán ráno zožral aktimel a namiesto toho debilného dáždnika mal okolo seba neviditeľný štít, ktorý k nemu nepustil jediného človeka. [vymazanú] aktimel. Holú holubiu. Vôňa Playboy edícia Bratislava. Do sprchy spieval naposledy, dávno...

Ej! Šťastie prialo. Sotva sa zobudil, na omšu išiel a už padali groše. Cink! Zohol chrbát a v jeho tmavej, teda špinavej dlani sa leskla minca, tá čo dávnejšie bola schválená ako naša.. no proste Éčko. Žiadne Céčko – však z tých mával pán celé náhrdelníky. Tri denne, každý deň iné. No a teda Éčko. Rozmýšľal čo zaň. Rožok, tresku? Sliny sa zbiehali, no ešte rátať vedel. Káva? Čertovina z Ameriky, či odkiaľ to, určite nie! Čo sa dá kúpiť v Bratislave za Éčko. Rozmýšľal, sedel v rohu ulice a rozmýšľal. Blížili sa turisti, dal si dole šiltovku, rozmýšľal, pokľakol na kolená, rozmýšľal, modlil sa k davu a už len zbieral a cinkal, oči sa mu leskli. Čertovstvo. Hovoril si.

Navoskovaný slák, vyleštené drevo, lesklé struny, celkom dobre to znelo. Ručičky mala pekné, už len vybozkávať. Chytiť za ne a vodiť po snoch. Prechádzať z jedného do druhého ako z pohľadnice na inú pohľadnicu. Hladiť ju po chrbte ako prečítanú knihu. Držal pár Éčok v deravom vačku a zas a opäť. Rozmýšľal. Hrala pekne. Pozrel na lesk mincí, ignoroval šepot žalúdku. Nebudú chýbať. Zarobí predsa ďalšie. A táto milá slečna hrajúca klasiku, ktorú si pamätal mu pripomínala podobou Etelu, jeho zosnulú, presne tak ako si pamätal, no Etela a husle? Vlasy rozpustené, hnedé a kučeravé. Určite bola sebavedomá. Len ohrnie nosom, keď dostane pár Éčok. Hovoril si pán. Rozmýšľal. Bolelo to. Nakoniec sa rozhodol že ich jej dá. Ľudia sa ako ovce promenádovali ulicou, nič nevidiac. Či psa, či pastiera, či ohradu. Proste kráčali, no ľudia... Ľudia sú zlí. Hovoril si. Však aj on bol len človek... Človek z ľudu, ten čo tvoril nižšiu triedu... Najnižšiu.

Tri Éčka zacinkali v puzdre, boli to prvé mince, za jej deň hrania. Zhrabla peniaze, prerátala, vrazila ich pánovi naspäť do ruky. Pán sa čudoval. Bol starý. Čudoval sa aj, ako rýchlo stihla tá ženička zbaliť husle do puzdra a ako rýchlo ho ťahala smerom na Hviezdoslavovo. Biely kabátik mu vial do očí. „Kam zas?“ Pýtal sa v šoku. „Just follow!“ Hlas bol tiež pekný, ale reč neznáma. To bude nejaká Američtina. Zasmiala sa akoby počula jeho myšlienky.

„How do they call you?“ Opýtala sa, stále ho ťahala.
„Ah áno! Máte rada Kalího! Tiež som býval umelec,“ zavtipkoval, „They call me Pigeon.“
„My name is Angela. I am your personal angel.“ Zrazu sa nachádzali vo výťahu hotelu Carlton, či akom to, pán si nepamätal.
„Angel? To akože tri priania? Tak teda prvé bude: holubia farma.“ Prerušila ho usmiala sa.
„Prečo? Čo ste ochotný za ňu obetovať?“
„Vy rozprávate po slovensky?“ Pýtal sa pán teraz už zmätene.
„Viete, zlozvyk... to vždy keď som vo výťahu. No, a druhé a tretie?“ Pýtala sa Angela a úsmev sa jej hral s perami. „

Na čo by ste mi ich splnila, čo by ste z toho mala?“ Pýtal sa pán a hral sa v dlani s mincami, veselo cinkali. Cinkol si aj výťah. Dvere sa otvorili, čakal že tam nebude to čo čakal, a čakal dobre. Všade na okolo bola len biela žiara, nič iné.

„Kde to zasa som? Nevypil som tej svätenej vody na omši až toľko.“ Vyhováral sa.
„Šťastný pobyt!“ Viac mu prikázala ako zapriala. Strčila ho von z výťahu, a kým sa stihol spamätať bol tam sám, stál na oblakoch, keď kráčal mramor sa zýval pod jeho teniskami. Cítil, že tam nie je celkom sám. Rozmýšľal čo povie. Dlho. Aby sa za seba pred sebou nemusel hanbiť. Napokon z neho vyšlo dlhé.
„Haló.“ Ozvena. Ozval sa iný hlas.
„D-d-d-nes si-si sa-sa-sa modlil ma-ma-málo,“ ozvena, „ma-ma-málo.“ Pán sa bránil.
„Ja sa nemodlievam!“ Žiadna ozvena. „To-to-to ale t-t-t-treba.“ Hovoril ten hlas.
„Prečo?“
„Le-le-lebo... inak ne-ne-bu-bu-bude ch-ch-chleba “
Teraz sa ale jednalo o vážnu vec. O chlieb!
„Tak na chlieb mi nesiahaj! To je pre mojich,“ odmlčal sa, chcel vyzerať dobre, „poddaných.“ Ozvena. „Môžte aspoň vypnúť tú ozvenu?“ Ozvena, „ozvenu? Ozvenu,“ „ticho!... Ticho!... Ticho!“

Zrazu začalo fučať zo všetkých strán. Dážď, blesky a hromy. Proste búrka. Vietor fúkal dážď smerom nahor, do bokov, všade. Zrazu všetko ustalo.

„P-p-prepáčte, som tu-tu-tu nový, ch ch chcel som sa len zjaviť.“ Ozvena. Zrazu sa na oblaku zniesol muž tmavej pleti v čisto bielom župane, ako si to pre seba nazval pán. Na oblaku toho tmavého muža bola tyč, na ktorej boli dve tlačítka. Jeden modrý, pod ktorým bolo napísané búrka, druhý červený, kde stálo hrubým zjavenie. „Robíte tu?“ Spýtal sa starý pán celý premočený bez rozmyslenia. Nechcel uraziť ale potom si uvedomil, že sa spýtal to čo by sa spýtal teraz.
„D-d-dá sa povedať. Som tu-tu-tu no-no-nový.“
„Aha.“ Odpovedal. „Ste róm?“
„K-k-kdeže! A-a-afroa-a-a-američan.“
„Aha. Prečo som tu?“
„Však p-p-práve som i-i-išiel začať.“
„Nádych, výdych. Hovorte.“
„A-a-a-ako sa to ro-ro-rozprávate s Bo-bo-bo-bohom?!“ Zablýskalo sa.
„Aha, tak už viem, prečo vo vás neverím, vo všetkej úcte.“ Formálne sa klaňal.
„A-a-a-angela! Po-po-poď sem!“ Zrazu zasyčalo, cinklo, objavil sa výťah, z neho kúdel pary a z nej vyšla tá huslistka, no teraz s krídlami a bez puzdra.
„A-a-ask him wha-wha-what does he wa-wa-want for th-th-those pi-pi-pigeons.“
„Why dont you ask him?“ Zúrila Angela a podvedome hýbala krídlami.
„I-i-i am the Go-go-god no-now!“
„Allright it then...“ Ustúpila Angela a otočila sa na svojho chránenca. „Prešli ste božou skúškou, keď ste ráno vstali,“ pánovi, starému fekalistovi preblesklo hlavou po slove vstali, poriadne sa vysrali, “išli na omšu, vypili svätenú vodu, jedli telo spasiteľovo,“ starý pán mal dosť „Blá blá blá, môžeme k veci?“

„Akože tu?“ Pýtala sa celá zmätená.
„Čo odo mňa [vymazané] chcete?!“ Už kričal. Ako na Etelu. Zrazu sa zlietli dva holuby, ani sa nebáli kriku. „Juro! Fedor! Vy ste tiež tu?“ Tešil sa pán keď spoznal svoje holuby.
„To-to-to sú va-va-vaši proroci?“ Pýtal sa Boh, Afroameričan.
Boh holubov sa začudoval, nerozumel, potom odpovedal: „Nekúšu, nebojte sa. A čo teda chcete?“
„Vaše holuby. Naši myslitelia si myslia, že tie holuby vedia viac ako naši vedci, tak preto si naši myslitelia myslia, že by bolo potrebné ich vlastniť, a načúvať im.“ Až potom si pán všimol, že Angela čítala z akéhosi zvitku.
„Chcete veľa. Poďte Juro, Fedor, niekto je tu riadne [vymazané].“
„Po-po-počkajte pane, ho-ho-holubí Bože!“ Nariekal Boh.
„Na čo?“
„Či-či-čítaj Angela!“
„Svojich prorokov si Boh môže ponechať.“ Čítala.
„Však mi pokapú... Potrebujem samice.“
Afroameričan luskol prstami a priletela jedna biela holubica.
„Povedal som dve, a s drogami, myslím to zelené čo má v zobáku, nechcem mať nič spoločné, boli by z toho len problémy,“ odmlčal sa keď si spomenul ako dobre to vonia, aké z toho má pocity, „viete čo, dohodnutí!“
„Vy-vy-výborne! Ka-ka-kan-n-n-nceláriu máte ta-tam. Za-za-zajtra mo-mo-môžete za-za-začať p-p-p-pracovať.“ Mávol čiernou rukou. „Čože?! Ja nechcem pracovať!“ Ozvena, do ktorej hral orgán. „Pracovať! Pracovať! Musíte pracovať!“

„Do práce!“ Prežíval svoj prednes farár. Starý pán sa zobudil v kostole, hrdlo vyschnuté. Vstal. Celý kostol sa na neho uprene díval. Orgán stíchol. Hltal svätenú vodu. „Do [vymazané] s prácou [vymazané]! Na čo by som mal pracovať práve ja? Ja som Boh! Nebudem pracovať!“ Doletela biela holubica, pristála mu na rameno, zvony zvonili na slávu, ľudia tlieskali. Všetko zrazu zbelelo. „Amen!“ Ozvena. „Amen! Amen!“

„Amen. Prispejte prosím do pokladničky, ktorú drží miništrant pri vchode.“ Otvoril oči, prebral sa z ďalšieho sna, v ktorom sa mu snívalo. „Nedám ani cent vám! Naničhodníkom, ste len banda zbohatnutých svätuškárskych [vymazané]!“ Babky zhýkli. „A píč!“ Zasa ho uchvátili suchoty, hltal svätenú vodu. „No mňa z tej svätenej vody asi [vymazané]!“ Ozval sa zvon. Dav hýkal. Jednohlasne sa ozývalo: „Hanba! V božom dome!“ „Ja som Boh!“ Prístála mu holubica na ramene. Pozrel sa na ňu. Všetko zbelelo.

„Je vám dobre? Bože dobrý.“ Pýtala sa Angela, keď prestala hrať na ulici na husle. Odložila ich, z puzdra vytiahla flašu vody. „Pite!“ „Ja svätenú nemôžem ani cítiť.“ Pozerala sa na neho. „Zavolám sanitku?“ „Nevyhrážajte sa.“ Pil. Hltal. „A toho Afroameričana nechajte prosím, poďte so mnou!“ Pohladil ju po krásne jemnej rúčke. Tak sa začal jeho najkrajší čas života. Chytil ju za prsia. „Pomóc! Zavolajte políciu!“


Naposledy upravil Weerty dňa Pi. 20. Apr 2012, 21:49, celkovo upravené 1 krát.

Hore
 Profil ICQ  

röndör
Obrázok používateľa

Založený: 21.07.2004
Príspevky: 15706
Body: 310
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
vymazal by som tie vymazane, sest? viac komentov neskor

_________________
Light hand of Empelol.


Hore
 Profil ICQ  

Ja XXII.
Obrázok používateľa

Založený: 02.03.2011
Príspevky: 2155
Body: 21
Bydlisko: Pressburg
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
Chcelo by sa niekomu skomentit? dik :)


Hore
 Profil ICQ  

Dau?ur Stjóri
Obrázok používateľa

Založený: 26.07.2007
Príspevky: 1331
Body: 102
Bydlisko: 48°44'27.99" N 21°15'8.57" E
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
tldr

_________________
Die, ctfmon, die!


Hore
 Profil ICQ  

Dobrodruh

Založený: 16.09.2009
Príspevky: 57
Body: 24
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
No mladý muž, prečítal som si teda Tvoju verziu mojej poviedky. Mimochodom, mám skúškové a kadejaké iné veci na práci, takže poviedku na "a4-ky" píšem už len tak, že odstavec po odstavci. Možno sa dnes nadopujem kofolou, čiernym a zeleným čajom naraz a dopíšem ju.

Anyway, k Tvojej verzii. V prvom rade, neviem, či to bola náhoda, alebo nie, ale kostol. Inšpiráciu som totiž dostal v kostole, ale to je nepodstatné. Napadla mi totiž myšlienka, že ako zariadiť, aby bezdomovec dostal hamburger, a aby z toho vyplynulo niečo, čo nazývam "pekný pocit". Neviem síce, či sa mi to podarí(lo), ale to v tejto chvíli nie je relevantné.

Tvoja verzia totiž viac ako s "pekným pocitom" pracuje so sociálnou kritikou (netvrdím, že pri mojej to tak nie je) a je taká... neviem, možno "urban" je to slovo, chcem tým naznačiť, že je dosť drsná, ale to je len môj dojem. Páči sa mi to surrealistické prevedenie mimochodom, sám mám surrealizmus veľmi rád a tiež doň občas zabehnem, vlastne, skoro vždy :lol: (môžem odporučiť toto: http://www.martinus.sk/?uItem=44414).

Len si musíš dať pozor na to, ako to dnes býva zvykom, že veľa toho, čo sa dnes vydáva za surreálne sa zamieňa s tým, čo viac pripomína výtvor prefetovanej hlavy bez konceptu a rámca. Aby sme si rozumeli, nie je to tvoj prípad, ale neubránil som sa tomu pocitu pri niektorých pasážach, že je to trochu silené (ten pocit som nadobudol pri afroameričanovi napríklad). Totižto prepliesť realitu a snovosť je vec náramne komplikovaná. Odporúčam ti naštudovať si niečo o Freudovi a jeho prístupu ku analýze snov ;-).

Tiež kvitujem niektoré zvraty (napr. Z jeho oblečenia sa dalo vyčítať, čo jedol na minulé Vianoce. Pamätal si ich, no kaprom sa vtedy nedrhol-to vedel určite.). Zapadá to do tej drsnosti. Čo však do nej nezapadá, to sú nadávky. Tu sa na mňa nehnevaj, ale mám rád slovenčinu a literatúru a používanie nadávok do toho spadá, ibaže na to treba mať cit. Ak sú použité len tak, bezúčelne, text, ktorý má naznačiť vulgárnosť sa sám stáva vulgárnym a u mňa tým pádom zdiskreditovaným. Pekná literatúra sa dá písať aj pre 4. cenovú a nemusí to pritom vyznievať ako v zlom petržalskom rape... Tomu sa určite snaž vyhnúť.

Takže tak. Aby si vedel, som rád, že som niekoho, resp. môj text, dokázal inšpirovať k tvorbe iného textu. Je to fajn pocit. A vôbec nevadí, že obaja sme mali iné pohnútky, a je dosť možné, že aj následné iné interpretácie. Ale o tom to predsa nie je... :-)


Hore
 Profil  
Zobraziť príspevky za obdobie posledných:  Usporiadať podľa  
Vytvoriť novú tému Odpovedať na tému  [ Počet príspevkov: 5 ] 

Všetky časy sú v UTC + 1 hodina [ letný čas ]


Kto je prítomný

Ľudia sediaci pri tomto stole: Žiadny registrovaný používateľ a 15 hostí.


Nemôžete zakladať nové témy pri tomto stole
Nemôžete odpovedať na témy pri tomto stole
Nemôžete upravovať svoje príspevky pri tomto stole
Nemôžete mazať svoje príspevky pri tomto stole

Hľadať:
Skočiť na:  
cron
Little spaceships
Powered by phpBB © 2000, 2002, 2005, 2007 phpBB Group
Karma MOD © 2007, 2009 m157y, modifications © 2010 Annun