HuSä

„Život je krátky.“ Sťažoval sa keď sa mu postavila do cesty a silou sa snažila zabrániť jeho odchodu.
„Priveľmi krátky. Príliš.“ V tvári sa mu rozlieval výraz, z ktorého sa nedalo nič vyčítať.
„Neostanem tu. Som ako loď, ktorá nemá kotvy. Som ako loď, potrebujem poriadny vietor, ktorý ma bude tlačiť oddane morom až za okraj sveta. Nemôžem byť len hladený vánkom, aj keď je príjemný, nie je taký účinný, a víchor, ten by ma zničil. Potrhal plachty a polámal sťažne.“ Pohľad mal zabodnutý do neurčitého bodu, no neodvrátil od neho oči, ba ani nemrkol.
„Constance, predstav si ma ako dieťa, ktorému pred spánkom čítajú vždy len jeden a ten istý príbeh.“
„V niektorých príbehoch sa na každé počutie dá nájsť niečo nové. Ostaň. Prosím.“ Slzy jej tiekli jemným pramienkom, hodvábny hlas slabol.
„Aj vtáky sa sťahujú, keď začína byť zima. Ja som jedným tiež, no už som prežil veľa zím s vedomím, že niekde je teplejšie. Potrebujem slobodu.“ Otrel jej stekajúce kvapky z líc.
„Si zbabelý! Myslíš iba na seba!“ Vyčítala mu.
„Už som dlho dával svoje potreby za druhoradé. Teraz chcem odísť s vetrom.“
„Kam?“ Ani plač jej neuberal na elegantnosti.
„Všade, kde fúka prajný vietor.“
„Ostaň! Tu je tvoj domov.“
„Pôvod neznamená domov. Zabudla si? Som ako loď. Odtiaľto je moje drevo, tu som bol vyrobený, no moje poslanie je plachtiť. Nemôžem tu ostať, veď predsa ostávajú lode v prístavoch večne neopúšťajúc ich?“
„Uvidím ťa ešte niekedy?“ Hlas slabol stále viac.
„Uvidíš, ale sľub ti nedám. Ak ti budem niekedy chýbať, pozri sa na nočnú oblohu, pozri sa na hviezdy. Máš záruku, že na ne práve hľadím aj ja, pretože ich nikdy nedokážem spočítať a nikdy sa ich nedokážem nabažiť. Život je moc krátky. Príliš, na to, aby som spoznal príbeh každej, ale to neznamená, že sa o to nepokúsim.“ Emócie mu v tvári mrzli, za to Constance sa už chúlila na zemi.
„Zbohom Constance, žiarivá hviezda, ktorá spadla na zem. Ešte sa uvidíme. Zbohom.“
Keď zdvihla zrak od zeme, ostali tam už len stopy a v diaľke strácajúca sa loď za horizontom.

good one!

Ja neviem, je to také.... nedospelé, alebo tak nejako by som opísal svoj prvotný pocit. Potom mi napadlo, že je to príliš silený pátos. A potom mi zas napadlo, že asi nie som v tom správnom "moode" na tento text.

A dosť mi vŕzga toto:

Mi to znie ako z nejakého rapu alá "Ženy treba lúúúbit, yeah"...

si zabeu a dík Anonymko